Hejslovák
Hejslovák (feminínum: hejslovenka) je pejoratívum označujúce osobu, ktorá navonok prílišne zdôrazňuje svoju slovenskosť, obyčajne iba slovami bez činov.[1][2] Od tohto výrazu bolo odvodené tiež sloveso, ktoré takéto správanie pomenúva – hejslováčenie (resp. hejslováčiť).[3]
Vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Výraz vznikol nepriamou apelativizáciou (od substantíva „Slovák“)[4] a je odvodený od názvu piesne „Hej, Slováci“,[5] zloženej Samuelom Tomášikom v roku 1834, ktorá bola neskôr hymnou vojnovej Slovenskej republiky a zároveň symbolickou piesňou nacionalistickej Hlinkovej gardy.[6][7]
V Slovenskej čítanke (ca 1910), vydanej Moravsko-slezskou besedou v Prahe pod redakciou Františka Bíleho, sa výraz „hejslováci“ používa pri spomenutí pôsobenia Vavra Šrobára, ktorý v časopise Hlas (1898 – 1904) „neúprosne bičuje zlé vlastnosti inteligencie, ktorá sa o ľud nestará, zaň nie alebo málo pracuje, viecaj menej od ľudu uzavretý život vedie, o národnosti iba reční.“[8]
V komunistickom mesačníku DAV ho medzi rokmi 1934 – 1937 tiež použil Laco Novomeský, keď kritizoval odmietanie reflektovania zahraničných vplyvov do slovenskej básnickej tvorby:[9]
| „ | Keď však lyrizmus novej poézie dáva pôvodný a aktívny zmysel prostonárodnej básnivosti, tu náš znamenitý Hejslovák narovná svoju vyšívanú košeľu a povýšeným hlasom si zaveští, že takéto cudzie prúdy „prešumia ponad našimi Tatrami“. Je to zvláštne: títo ľudia tým istým dychom, ktorým zatracujú moderné poetické snahy, lebo v nich objavujú lyriku ľudového umenia ako spomienku na svoje lepšie detstvo, ešte stále hrajú v našom kultúrnom živote zástoj dedičov a ochrancov. | “ |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Jarošová a Buzássyová 2011
- ↑ Peciar 1959, s. 466
- ↑ Marsinová 1970, s. 17
- ↑ Imrichová 2012, s. 33
- ↑ Dickins 2011. „...term Hejslovák, from the title of the unofficial anthem, which denotes an extreme nationalist.“
- ↑ Lukáčová 2010, s. 70-71
- ↑ Vrzgulová 2007, s. 70
- ↑ Bílý 1910, s. 218
- ↑ Dav : (reedícia) Roč. VII, 1934 – IX, 1937, Zväzok 3, Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1965, str. 5, OCLC 6204769, http://books.google.sk/books?id=eglBAQAAIAAJ&q=hejslovák
Použitá literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Dav : (reedícia) Roč. VII, 1934 – IX, 1937, Zväzok 3, Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1965, str. 5, OCLC 6204769, http://books.google.sk/books?id=eglBAQAAIAAJ&q=hejslovák
- Bílý, Franišek, ed. (1910), Slovenská čítanka, Praha: Nakladatelství E. Šolc, str. 218, ISBN 13029148 Chybné ISBN
- Dickins, Tom (2011), „The Czech-Speaking Lands, Their Peoples and Contact Communities : Titles, Names and Ethnonyms“, The Slavonic and East European Review 89 (3): 401-454, ISSN 0037-6795
- Imrichová, Mária (2012), „Podoby a dôsledky transonymizačného procesu pri logonymách“, in Ološtiak, Martin, Jednotlivé a všeobecné v onomastike, Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, str. 32-39, ISBN 9788055505947, http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Olostiak3/pdf_doc/04-imrichova.pdf
- Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „hejslovák“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L, Bratislava: Veda, ISBN 9788022411721
- Lukáčová, Alžbeta (2010), „Ritualizácia produkcie slovenských ľudových hudieb na národno-deklaračných podujatiach“, in Přibylová, Irena; Uhlíková, Lucie, Od folkloru k world music : Hudba a rituál, Námešť nad Oslavou: Městské kulturní středisko, str. 66-83, ISBN 9788090341692, http://www.folkoveprazdniny.cz/kolokvium2010/sbornikfp10_08.pdf, dost. 2015-02-01
- Marsinová, Marta (1970), „O kvantite slovesa lumpáčiť“, Slovenská reč 35 (1): 17-19, ISSN 0037-6981, http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1970/1/sr1970-1-lq.pdf
- Peciar, Štefan, ed. (1959), „hejslovák“, Slovník slovenského jazyka, 1 (A – K), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 466
- Vrzgulová, Monika (2007), Deti holokaustu, Bratislava: Dokumentačné stredisko holokaustu, str. 70, ISBN 8096985701