Heortios
Heortios (starogr. Ἑόρτιος) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.[1]
Sochár Heortios bol činný v 3. stor. pred Kr.[1] Nezachovala sa od neho žiadna socha, známa je ale jeho signatúra na mramorovom podstavci, základne zo sochy, ktorú zhotovil so sochárom Persaiom.[1][2]
| Διοσκουρίδης Θεοφάνου Εὐω[νυμεὺς] τὸν πατέρα Θεοφάνην Διοσ[κουρίδου Εὐωνυμέα ἀγωνοθετήσαντα Διο[νύσωι] ἀνέθηκεν. Περσαῖος καὶ Ἑόρτιος ἐπόησαν. | preklad: Dioskouridés, syn Theofana z dému Euó[nymea], pre otca Theofana, syna Dios[kourida] z Euónymey, agónothéta na Dionýziach, venoval. Persaios a Heortios zhotovili. |
- - text v starogréčtine[2]
Tento podstavec bol objavený v archeologickej lokalite Dionýzovho divadla v Aténach.[3] Jeho fragmentárny nápis, datovaný do 3. stor. pred Kr., uvádza, že bol podstavcom sochy venovanej pre agónothéta Theofana, známeho aj z iných nápisov,[1][4][5] ktoré uvádzajú aj aténskeho archonta Sósistrata z roku 270 pred Kr., čo upresnilo ich datovanie do rokov 280 až 270 pred Kr.[3] Agónothéti udržiavali poriadok pri súťažiach (agón), rozdeľovali ceny a pod.[6] Počas dionýzii (hlavne počas tzv. „Veľkých Dionýzii“, ktoré sa konali zrejme 10. až 17. dňa mesiaca Elafébolión[7]) sa usporadúvali súťaže i divadelné predstavenia. Autori týchto divadelných hier tiež súťažili o ceny.[8]
Sochár možno totožného mena je uvedený ako autor sochy v nápise (IG I² 772, objavenom na aténskej Akropole.) na podstavci zo sochy z 5. stor. pred Kr. Keďže je táto signatúra fragmentárna, nie je možné jednoznačne dokázať či tu ide o umelca tohto mena.[9]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Persaios [1]
- ↑ a b Inscriptiones Graecae, IG II² 3851 [2]
- ↑ a b August Friedrich von Pauly, Georg Wissowa, J. B. Metzler, 1956, Paulys Real-Encyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, str. 133 [3]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3081 [4]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3082 [5]
- ↑ Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 312.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 315.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 384.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Heortios [6]