Hríb dubový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
hríb dubový
Boletus reticulatus3.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Boletus reticulatus
Schaeffer
Synonymá
Boletus aestivalis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gatunek jadalny.svg Hríb dubový[2][3] (staršie: hríb dubák[4], hríb sieťkovaný[5]; skôr neformálne alebo staršie: dubák[6][3][7]; lat. Boletus reticulatus) je druh huby z rodu hríb (lat. Boletus) z čeľade hríbovité. Je to asi najznámejšia jedlá huba Slovenska.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa od mája až do novembra, najmä v dubových lesoch.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

  • Klobúk je mäsitý má v priemere 5-20 cm, v mladosti polokruhovitý, neskôr vyklenutý až plochý. Sfarbený je šedo-okrovo alebo hrdzavo-hnedo, povrch je zamatový až jemne plstnatý.
  • výtrusorodá vrstva (hymenofor) je rúrkovitá
  • Rúrky sú vysoké, v mladosti biele, v dospelosti žltozelené.
  • Póry sú drobné, okrúhle rovnako sfarbené ako rúrky. Pri stlačení zmenia farbu - stmavnú.
  • Hlúbik je 10 - 25 cm dlhý, 2 - 7 cm hrubý, spočiatku súdkovitý, potom kyjovitý až valcovitý, väčšinou okrovo - šedohnedý.
  • Dužina je biela má veľmi lahodnú chuť a príjemnú vôňu po hubách.
  • Výtrusný prach je olivovo hnedý.[chýba zdroj]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Dubák je výborná jedlá huba, vhodná aj na sušenie. Je výborný aj na polievky a omáčky.

Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosť zámeny je najmä za ostatné huby z vyššie spomínaného staršieho taxónu hríb obyčajný (Boletus edulis v širšom zmysle).

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

Hríb dubový sa dnes spravidla považuje za samostatný druh z rodu hríb (Boletus).

Staršie (väčšinou do 70. rokov, najneskôr však do roku 2008) sa hríb dubový niekedy zaraďoval ako súčasť široko poňatého druhu Boletus edulis, ktorý sa po slovensky (v tomto jeho širokom ponímaní) nazýval hríb obyčajný. V rámci tohto široko poňatého druhu Boletus edulis sa hríb dubový konkrétne zaraďoval ako forma (Boletus edulis f. reticulatus) alebo ako varieta (Boletus edulis var. reticulatus; po slovensky hríb obyčajný - dubák) alebo ako poddruh (Boletus edulis subsp. reticulatus).[4][8][9]

Boletus aestivalis[upraviť | upraviť zdroj]

Druh Boletus aestivalis (= Tubiporus aestivalis), čiže doslova "hríb letný", sa dnes i v minulosti často uvádza ako úplné synonymum (čiže len alternatívny názov) druhu Boletus reticulatus[10][11][12], pričom vo viacerých jazykoch má hríb dubový dokonca domáce meno, ktoré v doslovnom preklade znamená letný hríb (napr. nem. Sommersteinpilz, angl. summer cep, fr. cèpe d'été)[13]. Niektorí autori v 2. polovici 20. storočia však naopak uvádzali namiesto dnešného druhu hríb dubový dva samostatného druhy - Boletus aestivalis (v užšom zmysle) a Boletus reticulatus (v užšom zmysle), čiže tieto dva názvy z ich pohľadu neboli synonymá[14][15][16].

Latinský názov Boletus aestivalis má okrem vyššie uvedených dvoch významov (t.j. buď úplné synonymum alebo len časť dnešného hríba dubového) aj ďalšie, úplne odlišné významy, konkrétne:[17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29]

  • Boletus aestivalis podľa Kallenbacha (a iných autorov) je hríb striebristý[12] (Butyriboletus fechtneri/ Boletus fechtneri/Boletus appendiculatus subsp. pallescens);
  • Boletus aestivalis podľa Husseyho je hríb plavý[30] (Hemileccinum impolitum/ Boletus impolitus);
  • Boletus aestivalis podľa Smotlachu a čiastočne podľa Velenovského (iný názov: hríb hlohový [Boletus crataegi] podľa Smotlachu a iných autorov) je z dnešného pohľadu nejasný druh (podľa Smotlachu jedlej a chutnej) huby, ktorý je (podľa Smotlachu) príbuzný s hríbom satanským a zahŕňa prinajmenšom aj dnešné druhy hríb striebristý (porov. vyššie) a aspoň časť druhu hríb horký[12] (Caloboletus radicans / Boletus radicans/ Boletus vitellinus), a ktorý bol inými autormi stotožnený napr.:
  • Boletus aestivalis podľa Saccardu je z dnešného pohľadu nejasný druh huby zahŕňajúci o.i. aj časť hríba plavého a celý hríb sosnový[12] (Boletus pinophilus/ Boletus pinicola).

Hríb hrabový[upraviť | upraviť zdroj]

Do hríba dubového je dnes zahrnutý aj bývalý samostatný druh hríb hrabový[31] (Boletus carpinaceus/ Boletus carpinicola) [32][33][34].

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.02. Prístup 18. jún 2022
  2. hríb. In: Encyclopaedia Beliana 6. S. 235
  3. a b hríbovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 180
  4. a b Názvy tržných jedlých húb. In: Slovenské odborné názvoslovie 10 1954 [1], S. 295
  5. VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. [s.l.] : Štátne telovýchovné nakl., 1955. 110 s. S. 43.
  6. dubák. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  7. MAJTÁNOVÁ, M. Názvy húb v slovenských učebniciach do roku 1918. In: Kultúra slova č. 5 1974. S. 159
  8. Boletus reticulatus. In: Species fungorum [2]
  9. PAAVO KALLIO a HELI HEIKKILA. The boletes of Finland 1. Genus Boletus. In: Karstenia 18: 1-19. 1978. S. 6 a nasl. [3]
  10. Die Pilze Mitteleuropas. [s.l.] : W. Klinkhardt, 1967. 182 s. S. 43. (Citát "Der Name B. aestivalis ....[ist] auf Paulet T. 170 gegründet (Tubiporus aestivalis), der aber ein schlecht gezeichnetes und beschriebenes Exemplar von B. edulis ssp. reticulatus ist.")
  11. BOLETUS RETICULATUS [online]. fungi.fr, [cit. 2022-10-01]. Dostupné online.
  12. a b c d e f g HAGARA, Ladislav, a kol. Ottova encyklopédia húb. Praha : Ottovo nakladatelství, 2015. 1152 s. ISBN 978-80-7451-408-1. S. 507-512.
  13. RIUS, Jordi; BATLLE, Albert; GRAU, Albert; MARIEGES, Albert. Mushtool, Els Bolets (La app feta llibre). [s.l.] : Mushtool, 2014. 131 s. ISBN 978-84-617-1236-6.
  14. WATLING, Roy. Boletaceae : Gomphidiaceae : Paxillaceae. [s.l.] : H.M. Stationery Office, 1970. 124 s. S. 14, 15. (Citát "It may be necessary to recognise two species in this complex, Boletus aestivalis Fries and Boletus reticulatus Boud.; the latter although the commoner of the two has no valid name at specific rank. B. aestivalis has a fulvous to ochraceous buff, cracking cap, swollen and distinctly coloured stem; B. reticulatus has a cinnamon cap and pale buff stem.")
  15. MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 48.
  16. Y. Wang, L. Sinclair, I. R. Hall & A. L. J. Cole (1995) Boletus edulis sensu lato: A new record for New Zealand, New Zealand Journal of Crop and Horticultural Science, 23:2, 227-231, DOI: 10.1080/01140671.1995.9513892
  17. PILÁT, Albert. Mushrooms and Other Fungi. [s.l.] : P. Nevill, 1961. 160 s. S. 1, 5.
  18. ANTONÍN, V., JANDA, V. Notes on xanthoid form of Boletus satanas (Basidiomycota, Boletaceae): taxonomic status of Boletus crataegi Smotl. Acta Musei Moraviae, Scientiae biologicae (Brno) 92: 211–215, 2007 [4]
  19. KALLIO, P., HEIKKILA, H. The boletes of Finland 1. Genus Boletus. In: Karstenia 18: 1-19. 1978. S. 8, 17 [5]
  20. SMOTLACHA, F. Monografie českých hub hřibovitých (Boletinei). In: Věstník Královské české společnosti náuk. Třída mathematicko-přírodovědecká. 1911. S. 51 [6]
  21. PILÁT, A. Boletus Fechtneri Velenovský 1922. - Hřib Fechtnerův. In: Česká mykologie č. 8-10. 1949. S. 97 a nasl. [7]
  22. VELENOVSKÝ, J. České houby. 1920-1922. S. 706 [8]
  23. RICKEN, Adalbert. Vademecum für Pilzfreunde (Taschenbuch zur bequemen Bestimmung aller in Mittel-Europa vorkommenden ansehnlicheren Pilzkörper mit fünf Bestimmungstafeln und Zitaten bekannter Bildwerke). [s.l.] : Quelle & Meyer, 1920. 352 s. Dostupné online. (Poznámka: Toto je Rickenov text citovaný v diele Velenovský 1920-1922)
  24. JANDA, V., KŘÍŽ, M. Evropské druhy hřibů rodu Butyriboletus. In: Mykologické listy, Praha, č. 135, 2016.
  25. KNAPP, A. Ueber Boletus aestivalis Fries. In: Schweizerische Zeitschrift für Pilzkunde. č. 4. 1927. S. 33 a nasl. [9]
  26. FRIES, Elias Magnus. Epicrisis Systematis Mycologici Seu Synopsis Hymenomycetum 1836-1838. [s.l.] : [s.n.], 1838. 610 s. Dostupné online. ISBN 978-81-211-0035-9. S. 422. (Poznámka: Na tento text odkazujú skoro všetky texty pracujúce s termínom Boletus aestivalis. Z textu ale nie je priamo jednoznačne jasné, ktorý (dnešný) druh má autor na mysli.)
  27. SACCARDO, P. A. Sylloge fungorum omnium hucusque cognitorum. S. 154 (a nasl.) [10]
  28. Species Fungorum - Search Page [online]. speciesfungorum.org, [cit. 2022-10-01]. Dostupné online.
  29. JANDA, V., KŘÍŽ, M. Rubroboletus satanas f. crataegi, validly published name for xanthoid form of Rubroboletus satanas. In: Czech Mycology 68(1): 109–110, JUNE 6, 2016 (ONLINE VERSION, ISSN 1805-1421) [11]
  30. HAGARA, Ladislav, a kol. Ottova encyklopédia húb. Praha : Ottovo nakladatelství, 2015. 1152 s. ISBN 978-80-7451-408-1. S. 523.
  31. DERMEK, Aurel. Atlas našich húb. [s.l.] : Obzor, 1979. 439 s. S. 338.
  32. Species Fungorum [12] (hľadať Boletus aestivalis a Boletus carpinaceus)
  33. Radim Dvořák, ADMINS.CZ, created: 03/2010. Naše pravé hřiby [online]. myko.cz, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
  34. MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 48.