Preskočiť na obsah

Cesta (stavba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hradská cesta)

Cesta môže byť:

  • v širšom zmysle:
  • v užšom zmysle (podľa cestného zákona a podľa STN 73 6100): druh pozemnej komunikácie iný ako diaľnica, miestna cesta alebo účelová cesta[6]; „pozemná komunikácia určená na vzájomné dopravné spojenie medzi sídelnými útvarmi alebo ich záujmovým územím, medzi regiónmi, príp. krajmi a okresmi, s mimoúrovňovými a úrovňovými križovatkami; môže byť s neobmedzeným a obmedzeným prístupom alebo s obmedzeným pripojením“[7].

Terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské historické názvy cesty v užšom zmysle boli:

  • najstaršie názvy: hradská alebo hradská cesta[8][9][10][11] alebo silnica (Termíny hradská (cesta) a silnica ale niekedy zahŕňali aj obecné cesty, teda miestne komunikácie, t. j. tieto termíny sa niekedy chápali ako akékoľvek verejné spevnené pozemné komunikácie. Termín hradská zas niekedy naopak v užšom zmysle znamenal len štátnu [t.j. nie župnú, vicinálnu ani obecnú] cestu a silnica len štátnu a župnú cestu (takto napr. v tomto texte[12]).)[10][13][14][15][16][17][12];
  • koniec 19. stor. – 1949: štátna cesta + krajinská cesta (resp. do roku 1928 župná cesta) + vicinálna cesta[18]
  • v rokoch 1949 – 1961: štátna cesta (v českom znení zákona: „státní silnice“)[19][20][pozn 1];
  • v rokoch 1961 – 1996: automobilová cesta alebo skrátene cesta (v českom znení zákona je použitý len výraz „silnice“, v slovenskom znení zákona je použitý striedavo výraz „automobilová cesta“ a „cesta“);[23]

Cesta v užšom zmysle (t. j. podľa cestného zákona a STN 73 6100)

[upraviť | upraviť zdroj]

Pod pojem cesta spadajú aj pozemné komunikácie mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení. [24]

Podľa cestného zákona sa cesty delia na[25] :

  • a) cesty I. triedy (štátne cesty), ktoré majú nadregionálny dopravný význam a vzájomne prepájajú dopravné centrá vyššej úrovne a pripájajú ich k diaľniciam; označujú sa číslami od 1 do 99,
  • b) cesty II. triedy (krajské cesty), ktoré majú regionálny dopravný význam a vzájomne prepájajú dopravné centrá nižšej úrovne a pripájajú ich k diaľniciam a cestám I. triedy; označujú sa číslami od 100 do 999,
  • c) cesty III. triedy (lokálne cesty), ktoré vzájomne prepájajú ostatné sídelné útvary a pripájajú ich k cestám I. a II. triedy, výnimočne k diaľniciam; označujú sa štvormiestnymi číslami[26].

Cesta musí byť zaradená do cestnej siete. O zaradení pozemnej komunikácie do cestnej siete rozhoduje Ministerstvo dopravy SR. [27] Evidencia cestnej siete je súčasťou centrálnej technickej evidencie pozemných komunikácií (CTEPK), ktorú vedie Slovenská správa ciest. [28]

  1. Hoci text zákona č. 147/1949 Zb. hovorí len o štátnych cestách a dodáva, že sa delia na tri triedy, dobový Technický naučný slovník, ktorý cituje odborné zdroje z rokov 1955 – 1958, používa termín(y) štátna cesta a miestna cesta, keďže delí komunikácie mimo sídelných útvarov (popri diaľniciach, poľných a lesných cestách, chodníkoch a cestičkách) na „státní silnice I. třídy“, „státní silnice II. třídy“ a „místní silnice (též silnice III. třídy)“. Termín „místní silnice“ tu nezodpovedá miestnym komunikáciám, ale je to cesta „spájajúca poľnohospodárske strediská, strediská výkupu a služieb, okresné mestá s osídlenými miestami okresu.“ [21]. Treba dodať, že na inom mieste v tom istom zdroji je uvedené rovnaké delenie pozemných komunikácií, aké sa používa ešte aj dnes (teda delenie na „dálnice, silnice, místní komunikace, účelová komunikace“). [22].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. cesta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 525.
  2. cesta. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 85-86.
  3. cesty. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 317.
  4. §1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.
  5. §2 zákona č. 8/2009 Z.z.
  6. §1 ods. 2, § 4a zákona č. 135/1961 Zb.
  7. STN 73 6100, dostupné online [1], prístup 2017-06-20
  8. hradský (0587). In: Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta. Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR, v. v. i. dostupné online (pôvodne: KOTT, F. Š. Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický (Díl první – sedmý; Dodatky). Praha: František Šimáček, 1878-1893).
  9. hradská. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  10. a b silňica. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  11. hradská. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 518. ; hradský. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 518.
  12. a b MIKUŠA, J.: Poznámky k inkastrovaniu ciest na Slovensku, In: Zeměměričský věstník, XXVI. ročník, 5. 1. 1938, str. 6, dostupné online [2]
  13. silnica. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V (R-rab — Š-švrkotať). Bratislava : Veda, 2000. 690 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7.
  14. MASÁR, I.: Slovo silnica v slovenskom odbornom názvosloví. In: Československý terminologický časopis, ročník II, 1963, č. 3, s. 184-188, dostupné online [3] (Poznámka: Pochybnosti autora tohto článku o „slovenskosti“ slova silnica sú medzičasom pre staršiu terminológiu vyvrátené heslom silnica v Historickom slovníku slovenského jazyka.)
  15. PETROVSKÝ, Alexander. Slovník železničnej prepravnej prevádzky. [Diel] 1, Technická základňa. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1969. S. 44.
  16. Československo-XVII. Doprava In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1. A – Č. Praha: Československý kompas, 1925. s. 1090
  17. silnice. In:Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí, 23. díl Schlossar-Starowolski. Praha: J. Otto, 1905.
  18. Zdroje pozri v článku štátna cesta (Slovensko)
  19. zákon č. 147/1949 Zb.
  20. PETROVSKÝ, Alexander. Slovník železničnej prepravnej prevádzky. [Diel] 1, Technická základňa. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1969. S. 44. (Poznámka: V čase, keď táto kniha vyšla už cestný zákon 8 rokov používal termín iný, a to „automobilová cesta“)
  21. komunikace. In: Technický naučný slovník G – L. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 421-422.
  22. silnice. In: Technický naučný slovník Pr – Š. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1963. s. 394.
  23. zákon č. 135/1961 Zb. (znenie z rokov 1961 – 1996); zákon č. 135/1961 Sb. (znenie z roku 1961)
  24. § 4a ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb.
  25. § 4a zák. 135/1961 Zb.
  26. SLOVENSKÁ SPRÁVA CIEST. Prečíslovanie CK - cesty III. triedy | cdb.sk [online]. www.cdb.sk, [cit. 2017-06-21]. Dostupné online.
  27. § 3 písm. d zákona č. 135/1961 Zb.
  28. Centrálna technická evidencia pozemných komunikácií (CTEPK) [online]. softec.sk, [cit. 2017-06-20]. Dostupné online. Archivované 2020-09-23 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]