Pozemná komunikácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pozemná komunikácia[1][2] (iné názvy: komunikácia (v užšom zmysle)[3], cesta (v širšom zmysle)[4]) je podľa STN 73 6100 v oblasti cestnej dopravy „komunikácia určená najmä na pohyb dopravných prostriedkov, cyklistov a chodcov“, čiže cestná komunikácia (teda diaľnica a cesta [vrátane rýchlostnej cesty] [5]), miestna komunikácia alebo účelová komunikácia[1]. Cestný zákon (zákon č. 135/1961 Zb.) definuje pozemnú komunikáciu ekvivalentne ako spomínaná norma, ale len opisne, a to ako súhrn pojmov diaľnica, cesta (vrátane rýchlostnej cesty), miestna komunikácia a účelová komunikácia.[6]

Zo zákonných predpisov sú pozemné komunikácia najmä predmetom cestného zákona (celým menom „zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)“) a jeho vykonávacej vyhlášky č. 35/1984 Zb.

Zloženie pozemnej komunikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a súčasti pozemnej komunikácie. Súčasti pozemných komunikácií (okrem účelových komunikácií) sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich (okrem zariadení na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta).[7]

Plánovanie, príprava, výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Pozemné komunikácie sa stavajú a udržiavajú podľa zásad štátnej dopravnej a cestnej politiky, koncepcie rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu životného prostredia. Plán rozvoja diaľnic a ciest zabezpečuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ak je vlastníkom komunikácie štát), samosprávny kraj (ak je vlastníkom samosprávny kraj), obec (ak je vlastníkom obec); u účelových komunikácií tento plán zabezpečuje primárne vlastník. Navrhovanie pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských technických noriem, technických predpisov a objektívne zistených výsledkov výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru.[8]

Cestné správne orgány[upraviť | upraviť zdroj]

Orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (legislatívna skratka „cestný správny orgán") sú Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, okresné úrady v sídlach krajov, okresné úrady a pre miestne a účelové komunikácie aj obce (ako prenesený výkon štátnej správy). Konkrétne právomoci a povinnosti týchto orgánov pri správe pozemných komunikácií sú vymenované v cestnom zákone.[9]

Špeciálne stavebné úrady[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre pozemnú komunikáciu vykonáva v prípade diaľnic a rýchlostných ciest Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, v prípade ciest I. triedy okresný úrad v sídle kraja, v prípade ciest II. a III. triedy okresný úrad, v prípade miestnych a účelových komunikácií obec (ako prenesený výkon štátnej správy).[10]

Dozor[upraviť | upraviť zdroj]

Štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami vykonávajú.[11]:

  • a) nad diaľnicami a cestami pre motorové vozidlá Ministerstvo dopravy a výstavby,
  • b) nad cestami I. triedy okresné úrady v sídle kraja,
  • c) nad cestami II. a III. triedy okresné úrady,
  • d) nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami obce

Dohľad nad výkonom štátneho odborného dozoru sa označuje hlavný štátny odborný dozor a vykonáva ho len Ministerstvo dopravy a výstavby. [12]

Vlastníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastníkom diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy je v zásade štát. Cesty II. triedy a III. triedy vlastní v zásade samosprávny kraj, miestne komunikácie obec. Účelové komunikácie vlastniť ktokoľvek, aj súkromná organizácia alebo osoba.[13] Cesty I., II. a III. triedy na území Bratislavy vlastní mesto Bratislava. Cesty II. a III. triedy na území Košíc vlastní mesto Košice. [14]

Diaľnice, rýchlostné cesty (a časť ciest I. triedy) vlastní štát len nepriamo, a to prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorej 100 % vlastníkom je štát (a ktorá spomínané pozemné komunikácie aj spravuje – pozri nižšie)[15][16]; koncesné úseky diaľnic a rýchlostných ciest sú však priamo vlastnené štátom[chýba zdroj].

Správa[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnice, rýchlostné cesty (a časť ciest I. triedy) spravuje v zásade vyššie spomínaná Národná diaľničná spoločnosť, ale časť rýchlostnej cesty R1 je v súčasnosti správe Granvia Operation s.r.o. na základe koncesnej zmluvy so štátom. Ostatné cesty vo vlastníctve štátu (t. j. cesty I. triedy) spravuje v súčasnosti rozpočtová organizácia Slovenská správa ciest zriadená Ministerstvom dopravy a výstavby, ale cesty I. triedy na území Bratislavy spravuje mesto Bratislava. Cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja spravuje samosprávny kraj alebo právnické osoby na tento účel zriadené samosprávnym krajom, ale cesty II. a III. triedy na území Bratislavy a Košíc spravuje mesto. Pozemné komunikácie vo vlastníctve obce spravuje obec alebo právnická osoba na tento účel zriadená obcou. Účelové komunikácie spravuje ich vlastník (ak ním je štát, tak právnická osoba, ktorej komunikácia slúži). Koncesné cesty spravuje koncesionár počas koncesnej lehoty (porov. vyššie Granvia Operation).[17][18]

Správca je okrem iného povinný bez prieťahov odstraňovať závady pozemných komunikácií (okrem účelových komunikácií) pokiaľ ide o ich zjazdnosť alebo schodnosť. V prípade znečistenia či poškodenia takýchto komunikácií, ktoré smeruje k závade pokiaľ ide o zjazdnosť alebo schodnosť, je osoba, ktorá toto znečistenie či poškodenie spôsobila, povinná znečistenie či poškodenie sama odstrániť príp. uhradiť správcovi komunikácie náklady na toto odstránenie.[19]

Uzávierka, obchádzka, odklon[upraviť | upraviť zdroj]

Premávka na pozemných komunikáciách (okrem účelových komunikácií) sa môže na určitý čas čiastočne alebo úplne uzatvoriť alebo sa môže nariadiť obchádzka alebo odklon, ak to vyžadujú nevyhnutné verejné záujmy, najmä záujmy bezpečnosti dopravy alebo záujmy stavby, údržby alebo ochrany diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie. O uzávierke, obchádzke a odklone rozhoduje cestný správny orgán po dohode s dopravným inšpektorátom.[20]

Zvláštne užívanie[upraviť | upraviť zdroj]

Na užívanie pozemných komunikácií (okrem účelových komunikácií) inak než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené, je potrebné povolenie cestného správneho orgánu.[21]

Cestné ochranné pásmo[upraviť | upraviť zdroj]

Na ochranu pozemných komunikácií (okrem účelových komunikácií) a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma.[22]Podrobnosti pozri v článku cestné ochranné pásmo.

Povoľovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Na začatie stavby pozemnej komunikácie (okrem účelovej komunikácie) a na zmeny je potrebné stavebné povolenie. Vydáva ho v zásade špeciálny stavebný úrad.[23]

Vyvlastnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Z dôvodu výstavby a správy pozemných komunikácií (okrem účelových komunikácií) možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. [24] Podrobnosti ustanovuje zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b STN 73 6100, dostupné online [1], prístup 2017-06-20
  2. § 1 zákona č. 135/1961 Zb.
  3. komunikace. In: Technický naučný slovník G – L. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 421.
  4. §2 zákona č. 315/1996 Zb. (Poznámka: Slovo cestný v spojení cestný zákon v názve (nadpise) zákona č. 135/1961 Zb. neznamená (ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať) pozemnú komunikáciu, ale len cestu v užšom zmysle. Vidno to podľa toho, že v českom znení je tu slovo silniční a nie cestní.)
  5. Porovnaj napr.: v STN 73 6100 definíciu rýchlostnej cesty: Rýchlostná cesta je „cesta s obmedzeným pripojením....“; v STN 73 6110 tabuľku 4 (diaľnice – rýchlostné cesty – ostatné cesty I. triedy - ...); v zákone č. 135/1961 Zb. § 1 ods. 2
  6. §1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.
  7. § 1 zákona č. 135/1961 Zb.
  8. § 2 zákona č. 135/1961 Zb.
  9. § 3, §3b zákona č. 135/1961 Zb.
  10. § 3s zákona č. 135/1961 Zb.
  11. § 3c ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.
  12. §3c ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb.
  13. § 3d zákona č. 135/1961 Zb.
  14. Cesty I., II., III. triedy, dostupné online prístup 2017-06-25
  15. zákon č. 639/2004 Z. z.
  16. https://www.ndsas.sk/spolocnost/profil-spolocnosti
  17. § 3d zákona č. 135/1961 Zb.
  18. Podľa správcov CK, dostupné online [2] prísup 2017-06-25
  19. § 9 zákona č. 135/1961 Zb.
  20. §7 zákona č. 135/1961 Zb.
  21. §8 zákona č. 135/1961 Zb.
  22. § 11 zákona č. 135/1961 Zb.
  23. § 16 zákona č. 135/1961 Zb.
  24. § 17a zákona č. 135/1961 Zb.