Hradská sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hradská sústava alebo hradské zriadenie bolo územnosprávne a ekonomické členenie (sústava) území obývaných západnými Slovanmi (severní Slovania, Česko, Poľsko, Veľká Morava, rané Uhorsko) vo včasnom a čiastočne aj vrcholnom stredoveku, spočívajúca v tom, že prostredníctvom panovníkových zástupcov v centrálnych hradiskách či hradoch (hradských obvodoch) zabezpečovala fungovanie vojenskej, politickej, sudnej a finančnej správy krajiny.

Do zač. 9. storočia mala funkciu územného združovania jednotlivých slovanských zoskupení. O jej existencii na Slovensku v čase Veľkej Moravy svedčí spis Bavorský geograf. Jej centrami boli v tom čase hradiská (Bratislava, Nitra, Zemplín, Gemer, Hont) ako zložky štátnej moci a správy. Po vzniku Uhorska na hradskú sústavu nadviazala (asi okolo roku 1000) komitátna sústava, teda komitáty.

V Česku ako hradská sústava označujeme najmä správnu sústavu přemyslovského štátu od 11. do pol. 13. storočia spočívajúcu vo výkone vojenskej, politickej, súdnej a finančnej správy v hradskom obvode (kastelánii) prostredníctvom panovníkových zástupcov (comes, kastelán, villicus).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • hradská sústava. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok II E – J. Bratislava : Veda, 1978. 536 s.
  • HRADSKÁ ORGANIZACE. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 90.