Hruška obyčajná
| Hruška obyčajná | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Pyrus communis Linné, 1758 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hruška obyčajná (lat. Pyrus communis) je druh z rodu hruška (Pyrus). Je to opadavý listnatý strom.
Rôzni autori tento druh vymedzujú rôzne široko: V najužšom význame zahŕňa len pestované rastliny (potom sa po slovensky označuje aj ako hruška domáca). V širších významoch zahŕňa aj niektoré príbuzné divé taxóny (často sú to prinajmenšom taxóny hruška kaukazská -Pyrus caucasica, hruška planá - Pyrus pyraster, niekedy aj hruška snežná - Pyrus nivalis a/alebo niektoré ďalšie taxóny - porov. článok hruška (rod)) a pestované rastliny potom v rámci takto široko poňatého druhu tvoria poddruh hruška obyčajná pestovaná (Pyrus communis subsp. sativa). Nasledujúci text článku sa zaoberá len pestovanými rastlinami, čiže hruškou obyčajnou v najužšom význame.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Je to opadavý listnatý strom. Pochádza z oblasti strednej a východnej Európy a juhozápadnej Ázie. Hruška obyčajná je jedným z najvýznamnejších ovocných stromov mierneho pásma, predovšetkým hlavne pre plody zvané hrušky. Cenné je aj drevo hrušky obyčajnej. Hruška obyčajná patrí medzi dlhoveké stromy. Dorastá do výšky 20 metrov a dožíva sa do veku 300 rokov.[1]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Hruška obyčajná je stromom mierneho pásma. Najvhodnejšie sú oblasti s nadmorskou výškou 200 – 300 m n. m., priemernou ročnou teplotou 8 – 9 °C a priemernými zrážkami 500 – 600 mm. V menšej miere je možné hrušky pestovať aj do 500 m n. m. s priemernou teplotou 6,5 °C a zrážkami do 700 mm.[2]
Drevo[upraviť | upraviť zdroj]
Drevo hrušky sa vyznačuje tzv. roztrúsene pórovitou stavbou, jeho hustota sa pohybuje medzi 600-740 kg/m³, celkovo je tvrdé (v rámci ovocných stromov patrí hruškové drevo k najtvrdším) a húževnaté, pevné, neláme sa, hodí sa na sústruženie, drevorezby, na výrobu hudobných nástrojov, používalo sa k výrobe drevených závitov (zveráky, lisy), geometrických pomôcok a v xylografii. Hrušku je možné použiť aj na údenie, ale vzhľadom ku kvalite dreva a širokej využiteľnosti je jeho pálenie neekonomické.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Kvet hrušky obyčajnej -
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Cezary Pacyniak. Najstarsze drzewa w Polsce. Varšava : Wydawnictwo PTTK Kraj. ISBN 83-7005-199-5. S. 103.
- ↑ ČEJKA, Gustáv. Radíme zahrádkářům. Bratislava, Ostrava : Príroda Bratislava, Profil Ostrava, 1985. 613 s. 64-163-85. Kapitola Hrušeň a její nároky, s. 178-180.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hruška obyčajná
