Hruška planá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hruška planá

Hruška planá; v kvete (jar)
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hruška planá[1][2] (lat. Pyrus pyraster[3], staršie: Pirus piraster) je druh z rodu hruška (Pyraster) z čeľade ružovité (Rosaceae). Alternatívne sa zaraďuje ako poddruh (hruška obyčajná planá), varieta a pod. z druhu hruška obyčajná (Pyrus communis) - pozri v kapitole Systematika.

Je to opadavý strom s vysoko nadsadenou korunou.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hruška planá je ker alebo strom s vysoko nadsadenou korunou, vyrastajúci do výšky 8 až 20 m. Kôra je šedivohnedá, hladká, výrazne štvorčekovaná.[2][1]

Listy sú dlhostopkaté, stopky sú 2 až 7 cm dlhé, v mladosti chlpaté, neskôr takmer lysé. Čepeľ je široko vajcovitá alebo okrúhlastá, na báze býva dosť variabilná, od klinovitej, cez okrúhlastú až po srdcovitú. Na vrchole je krátko končistá, celistvookrajová alebo drobne pílkovitá, 2,5 až 4 cm dlhá a 2,5 až 3,5 cm široká, v mladosti chlpatá, neskôr na líci lysá, tmavozelená, lesklá, na rube lysavejúca, šedivozelená a matná. Prílistky sú kopijovité a opadavé. Púčiky sú červené až červenohnedé, púčikove šupiny holé.[1]

Kvety sú po 6 až 9 v chocholíkoch. Kvetné stopky sú 2 až 3 cm dlhé, plstnaté. Kalich je nadsemenníkový, trváci alebo čiastočne opadavý a plstnatý. Korunné lupienky sú vajcovité až okrúhlasté, 10-17 mm dlhé, 7-13 mm široké, bielej farby, zriedka ružovkasté. Tyčinky sú s tmavočervenými peľnicami, čnelky sú chlpaté len na báze.[1]

Dužinatý plod hrušky planej je drobná, takmer guľovitá malvica na dlhej stopke, 1,5-3,5 cm dlhá, 1,8-3,5 cm široká, zelená až hnedozelená, tvrdá s trpkou príchuťou.[2][1]

Od splanených kultúrnych (drobnoplodých) hrušiek sa hruška planá líši predovšetkým tvarom a veľkosťou listov (sú menšie a okrúhlejšie), prítomnosťou tŕňov a guľatým plodom na dlhej stopke.[2][1]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzeným areálom hrušky planej je stredná, západná a južná Európa, Ukrajina, Rusko, severné Turecko. Vyskytuje sa od Pyrenejského polostrova po polostrov Krym.[2][4] [4]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Hruška planá rastie roztrúsene ako jednotlivci alebo v malých skupinách na slnečných stráňach, na skalách porastených krovinami, v svetlých listnatých lesoch alebo na ich okrajoch, najmä v spoločenstvách dubových porastov a to na rozličných typoch podloží, väčšinou uprednostňuje čerstvé, vápenaté pôdy, ale môže rásť takmer na všetkých pôdach, okrem tých najkyslejších. Je mimoriadne náročná na svetlo, preto má slabé konkurenčné schopnosti.[1][5][6]

Hruška planá sa vyskytuje od rovinného stupňa až po podhorský, na Slovensku s najvyšším výskytom 950 metrov nad morom. Ťažisko jej výskytu na Slovensku je sústredené v Ipeľsko-rimavskej brázde, západnej časti Slovenského krasu, Podunajskej nížine a v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny. Na Slovensku patri medzi vzácnejšie dreviny. Kvitne v apríli až máji a dožíva sa do 300 rokov.[1][4][6]

V rokoch 1994 – 1999 prebiehala na Slovensku podrobná štúdia prirodzených populácií hrušky planej. Výskum bol zameraný na vnútro-druhovú variabilitu, kvalitatívne vlastnosti kmeňa a koruny, rastové dispozície, rozmnožovanie a nároky na prostredie.[6][7]

Hodnotených bolo 1 111 jedincov tohto taxónu na 64 pokusných plochách. V rámci celej analyzovanej populácie sa hodnoty priemerov kmeňov pohybovali od 30 mm do 1110 mm a hodnoty výšky stromu od 2,5 do 25 metrov. Najväčší dokumentovaný strom mal výšku 31 m a priemer 850 mm. Porasty s hruškou sa nachádzali prevažne na pasienkoch, lúkach a v roztrúsených lesoch. Populácie divých hrušiek sa našli aj pozdĺž koryta suchého potoka a v riedkom lese. Hruška planá často rastie na okraji lesa, alebo na bývalých pasienkoch, ktoré sa postupne zmenili na lesy. Väčšina porastov s hruškou planou (80 %) sa nachádzala v nadmorských výškach do 500 m. Najnižšie položená poloha na Slovensku bola v nadmorskej výške 100 m, najvyššie analyzovaný porast bol v nadmorskej výške 800 m (Jezersko). Na základe získaných údajov mala väčšina porastov (80 %) južnú, juhovýchodnú alebo juhozápadnú expozíciu.[6][7]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci sa hrušky pestujú tisícročia, hruška planá nenašla uplatnenie v parkoch ani záhradách.[2] Drevo hrušky je tvrdé, jemnozrnné a veľmi vhodné na drevené dychové nástroje a kvalitný nábytok.[5]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Hruška planá je hostiteľom viacerých druhov škodcov a keďže viaceré sa špecializujú na rod hruška, ich pomenovanie sa premietlo aj do ich druhových mien. Z roztočov (Acari) druh Eriophyes pyri sa živí listovými pletivami, čim spôsobuje na povrchu listov hálky. Hibernuje v púčikoch. [8] Druh Dasineura pyri je zástupcom radu dvojkrídlovcov (Diptera). Biele alebo červenkasté larvy, ktoré sú často početné, napadajú hlavne najmladšie listy a nové výhonky, čim spôsobujú tvorbu hálok.[9] Z vošiek, z čeľade Aphididae pochádzajú dvaja zástupcovia; druh Melanaphis pyraria a Dysaphis pyri. Oba druhy sa živia listovými šťavami, následkom čoho začínajú listy žltnúť a rolovať sa.[10][11] Zaujímavé hálky (obr. v galérii) spôsobuje hubový patogén Gymnosporangium sabinae, ktoré môžu byť až 2 cm vysoké a s množstvom bočných štrbín.[12]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

O zaradení rodu hruška v rámci ružovitých pozri článok hruška (rod).

Taxón hruška planá sa v rámci rodu hruška najčastejšie zaraďuje:

  • ako samostatný druh Pyrus pyraster (po slovensky: hruška planá)[13], alebo
  • ako súčasť druhu Pyrus communis (po slovensky: hruška obyčajná), a to konkrétne:
    • ako poddruh, čiže Pyrus communis subsp. pyraster [14](po slovensky: hruška obyčajná planá), alebo
    • ako varieta, čiže Pyrus communis var. pyraster[15], alebo
    • ako integrálna súčasť poddruhu Pyrus communis subsp. communis[16] , alebo
    • ako integrálna súčasť druhu Pyrus communis.

Niektorí autori označujú hrušku planú latinským názvom Pyrus communis. Tento názov niektorých autorov (teda Pyrus communis auct.) nemá vecne nič spoločné s názvom Pyrus communis ako označením hrušky obyčajnej, ktorý pôvodne pochádza od Linného (teda Pyrus communis L.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h Lýdia Bertová a kolektív. Flóra Slovenska IV/3 [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1992, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online.
  2. a b c d e f V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992. ISBN 80-07-00402-5.
  3. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.168. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6.
  4. a b c Peter Mižík. PYRUS PYRASTER (L.) Burgsd. – hrušeň polnička / hruška planá [online]. BOTANY.CZ, 2008-05-05, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online. (česky)
  5. a b European Forest Genetic Resources Programme. Pyrus pyraster – Wild pear [online]. European Forest Institute; Sant Antoni M. Claret, 167; 08025 Barcelona – Spain, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  6. a b c d Viera Paganová, Zuzana Jureková, Slovak University of Agriculture in Nitra. Adaptability of Woody Plants in Aridic Conditions [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, January 2012, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  7. a b Viera Paganová, Slovak University of Agriculture in Nitra. Habit and dimensions of wild pear (Pyrus pyraster L. Burgsd.) in Slovakia. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, January 2003, [cit. 2022-09-01]. (anglicky)
  8. W.N. Ellis. Eriophyes pyri (Pagenstecher, 1857) pearleaf blister mite [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-12-05, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  9. W.N. Ellis. Dasineura pyri (Bouché, 1847), pear leaf midge [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-06-21, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  10. W.N. Ellis. Melanaphis pyraria (Passerini, 1862), pear-grass aphid [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-07-31, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  11. W.N. Ellis. Dysaphis pyri (Boyer de Fonscolombe, 1841), pear-bedstraw aphid [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2019-08-21, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  12. W.N. Ellis. Gymnosporangium sabinae (Dickson) Winter, 1884 [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-06-18, [cit. 2022-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.471. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5.
  14. Pyrus communis subsp. pyraster (L.) Ehrh. [online]. GBIF, Global Biodiversity Information Facility; https://www.gbif.org/, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)
  15. Pyrus communis var. pyraster L. [online]. GBIF, Global Biodiversity Information Facility; https://www.gbif.org/, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)
  16. Pyrus communis subsp. communis [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]