Hruška (rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
hruška
Pears.jpg
plody hrušky obyčajnej
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pyrus
Linné, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hruška (lat. Pyrus, staršie Pirus) je rod z čeľade ružovité. Zahŕňa listnaté stromy.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rod sa vyskytuje v miernom a subtropickom pásme. Pôvodné územie je celá Európa (okrem severnej), celá Ázia (okrem severnej) a severná Afrika. Odtiaľ boli niektoré druhy tohto rodu introdukované do severnej Ameriky, Mexika, časti južnej Ameriky, Južnej Afriky, Kene, Zimbabwe, Austrálie a časti tichomorských ostrovov (Nový Zéland).[1][2][3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlina má podobu buď stromu alebo menej často kra. Konáre môžu byť bez tŕňov (pri hruške obyčajnej v užšom zmysle) alebo s tŕňmi. Listy sú na uzlovitých brachyblastoch, opadavé, jednoduché, striedavé, celistvookrajové alebo pílkovité. Kvety sú obojpohlavné, päťpočetné, pravidelné a sú biele (zriedkavo ružové, červené alebo žlté). Kvety sú po 5 kusoch v súkvetí typu chocholík. Nadsemenníkový kalich je väčšinou trváci, občas opadavý. Plod je malvica, ktorá je hruškovitá (to je tvar typický pre tento rod), vrtidlovitá alebo guľovitá; mezokarp obsahuje tzv. kamenné bunky (t.j. skupiny brachysklereíd).[4][3]

Rod zahŕňa kultúrne i divé rastliny, presnejšie povedané zahŕňa klasické pestované rastliny (napr. hruška obyčajná v užšom zmysle), domestikované divé rastliny (napr. časť druhu Pyrus spinosa), divé rastliny (veľká väčšina druhov) a splanené rastliny (napr. splanená hruška obyčajná v užšom zmysle). Pestované hrušky sa pestujú ako ovocný strom (napr. hruška obyčajná v užšom zmysle) alebo ako okrasný strom či ker (napr. hruška vŕbolistá).[5][6]

Európsky hlavný domestikovaný druh hruška obyčajná (Pyrus communis) v užšom zmysle vznikol domestikáciou hrušky planej (Pyrus pyraster). Ázijské hlavné domestikované druhy vznikli takto:

Choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi časté ochorenia hrušiek patrí spála rastlín z čeľade ružovitých (pôvodcom ktorej je baktéria Erwinia amylovora) a hrdza hrušková (pôvodcom ktorej je huba Gymnosporangium fuscum).[8]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

Rod hruška (Pyrus) patrí do:[9][10][11][12][13][14][15]

- čeľade ružovité (Rosaceae);
- podčeľade mandľovaté/slivkovaté (Amygdaloideae) [v širšom zmysle], nazývanej aj tavoľníkovaté (Spiraeoideae) [v širšom zmysle];
- nadtribusu Pyrodae;
- tribusu Maleae (=Pyreae, =Pomeae) [v širšom zmysle];
- podtribusu Malinae (=Pyrinae), ktorý sa v starších systémoch označoval ako podčeľaď jabloňovaté/staršie jabloňovité (Maloideae, =Pyroideae, =Pomoideae) [v užšom zmysle].

Rozsah taxónu[upraviť | upraviť zdroj]

V 18. storočí sa rozsah rodu Pyrus rôznil podľa autora. Napríklad Linnaeus 1753 do rodu Pyrus zaradil nielen to, čo dnes označujeme ako rod Pyrus v najužšom zmysle (hruška; presnejšie spomína len dnešnú hrušku obyčajnú v užšom zmysle a hrušku planú), ale aj to, čo dnes chápeme ako samostatné rody Malus (jabloň) a Cydonia (dula). Treba poznamenať, že viaceré dnešné rody a druhy z dnešného podtribusu Malinae v tomto jeho diele nie sú vôbec spomenuté, takže je otázne, kam by v ňom patrili; minimálne rody Sorbus (jarabina) a Crataegus (hloh) má však autor uvedené oddelene od rodu Pyrus[16][17]. O niekoľko rokov neskôr však napríklad Miller 1768 (podobne ako súčasní autori) rozlišuje samostatné rody Pyrus, Malus a Cydonia (s poznámkou, že Cydonia by prípadne mohla zostať zaradená v rode Pyrus), pričom dodáva, že botanici už pred Linneausom rod Malus bežne oddeľovali od rodu Pyrus[18][19].

Zhruba od 19. storočia dodnes potom možno v literatúre rozlíšiť takéto vymedzenia rodu Pyrus:
a) U niektorých autorov (zhruba až do začiatku 20. storočia) rod Pyrus zahŕňal celý dnešný podtribus Malinae (=Pyrinae):

Toto (resp. aj nižšie uvedený bod d) je rod Pyrus v najširšom zmysle.[20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32]

b) U niektorých iných autorov (zhruba až do 80. rokov 20. storočia, ojedinele dodnes) rod Pyrus zahŕňal len to, čo dnes najčastejšie označujeme ako rod Pyrus (t.j. nižšie uvedený bod c), plus to, čo sa inde označuje ako rod Malus (po slovensky jabloň). Jednoducho povedané: do hrušiek boli zahrnuté aj jablká.[33][34][35][36][37]

c) U niektorých iných autorov (až do súčasnosti) rod Pyrus väčšinou zahŕňa len druhy uvedené nižšie v zozname v kapitole Vnútorná systematika, teda typické hrušky. Toto je teda rod Pyrus v najužšom zmysle. Toto vymedzenie rodu Pyrus je dnes zďaleka najčastejšie.[18][38][39]

d) Niektorí súčasní autori v posledných rokoch (znova) používajú širokú definíciu rodu Pyrus z bodu a), ale upravenú podľa súčasných poznatkov o vzťahoch medzi druhmi a rodmi. Napríklad podľa Christenhusz et al. 2018 rod Pyrus zahŕňa celý dnešný podtribus Malinae okrem rodov Pyracantha, Malacomeles, Crataegus, Mespilus, Peraphyllum a Amelanchier.[7][40][41]

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Sekcie[upraviť | upraviť zdroj]

U niektorých autorov sa rod hruška (Pyrus) v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c) delí nie priamo na druhy, ale najprv na sekcie a až tie sa delia na druhy. Delenie na sekcie je sporné, v literatúre nájdeme napríklad takéto delenia:

1) Delenie na 2 sekcie: sekcia Pyrus a sekcia Pashia[42].

2) Delenie na 3 sekcie s podsekciami:[5]
rod hruška (Pyrus):

  • sekcia Pyrus (=Achras)
  • sekcia Pontica
    • podsekcia Pontica (=Argyromalon)
    • podsekcia Xeropyrenia
    • podsekcia Mongolica (=Sinensis)
  • sekcia Pashia
    • podsekcia Armoricana
    • podsekcia Pashia
    • podsekcia Pyrifolia

3) Delenie na 4 sekcie: Pyrus, Argyromalon, Xeropyrenia a Pashia.[43][44]

Podľa novších prác sa rod delí na dva klády - jeden v Európe, severnej Afrike, západnej a strednej Ázii, a jeden vo východnej Ázii. Vyššie uvedené delenie na 3 alebo 4 sekcie je podľa tohto delenia nesprávne, ale delenie na 2 sekcie je približne správne, pretože uvedené dva klády v niektorých deleniach viac-menej zodpovedajú deleniu na sekcie Pyrus a Pashia.[44][45][42][7]

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Počet druhov[upraviť | upraviť zdroj]

Presné delenie rodu hruška (Pyrus) v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c) na druhy je sporné - v závislosti od autora sa delí na približne 10 - 100 recentných druhov (čiže v jednom extrémnom prípade sa delí na 10 veľkých recentných druhov, v druhom extrémnom prípade na okolo 100 malých recentných druhov)[46][47][3][9]. Najčastejšie sa uvádza 20 - 40 recentných druhov (z toho 20 je spravidla počet bez hybridov) alebo 70 - 80 druhov[48][46][45][49].

Pre rod hruška (Pyrus) v najširšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedených významoch a aj d) sa v literatúre (t.j. historickej a súčasnej dokopy) vyskytuje okolo 900 druhov.[45][50].

Zoznam druhov[upraviť | upraviť zdroj]

Recentné druhy rodu hruška (Pyrus) v najužšom zmysle (t.j. vo vyššie uvedenom význame c), zoradené podľa abecedy:[28][31][45][42][51][7][52][44][53][54][46][5][55][56][1][11][57][58][40][59][41][23][60][61][62][63][64]

Poznámka: Vyššie sú uvedené čo najmenšie druhy, t. j. zo všetkých možností klasifikácie je spravidla zvolená tá, pri ktorej je druh definovaný čo najužšie. Ich prípadné spojenie do väčších druhov vyplýva z komentárov uvedených k jednotlivými druhom.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Pyrus in Flora of North America @ efloras.org [online]. efloras.org, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  2. Ferrandi, C.H., van der Merwe, P.W. and Huysamer, M. (2005). STATUS OF THE PEAR INDUSTRY IN AFRICA, WITH SPECIFIC REFERENCE TO SOUTH AFRICA. Acta Hortic. 671, 73-76 DOI: 10.17660/ActaHortic.2005.671.8 https://doi.org/10.17660/ActaHortic.2005.671.8
  3. a b c Multimediální obrazový atlas dřevin: [výukové DVD] [online]. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2009 [cit. 2020-03-20]. ISBN 978-80-7375-274-3.
  4. BERTOVÁ, L. (ed.) Flóra Slovenska IV/3. Bratislava: Veda. 1992. S. 381-382 [1]
  5. a b c TERPÓ, A. Pyrus taxa in Hungary and their practical importance. In: Thaiszia, Košice, 2:41-54 1999 [2]
  6. NELSON, Gil; EARLE, Christopher J.; SPELLENBERG, Richard. Trees of Eastern North America. Princeton : Princeton University Press, 2014. 720 s. ISBN 978-0-691-14590-7.
  7. a b c d Quinet, Muriel & Wesel, Jean-Pierre. (2019). Botany and Taxonomy of Pear. [3] (najmä tabuľka)
  8. ZACHA, Vladimír; VANEK, Gašpar; NOVÁKOVÁ, Jiřina. Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín a viniča. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1989. 349 s. ISBN 80-07-00044-5.
  9. a b Angiosperm Phylogeny Website Version 14 [4] (10.9.2022)
  10. Potter, Daniel & Eriksson, Torsten & Evans, R. & Oh, Sang-Hun & Smedmark, J. & Morgan, D. & Kerr, M. & Robertson, K. & MP, Arsenault & Dickinson, Timothy & Campbell, Christopher. (2007). Phylogeny and classification of Rosaceae. Plant Systematics and Evolution. 266. 5-43. [5]
  11. a b Akopian, Janna. (2007). J. Akopian. On the Pyrus L. (Rosaceae) species in Armenia.. Flora, vegetation and plant resources of Armenia.. 15-26. [6]
  12. GRIN taxonomy [7]
  13. MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 167-168.
  14. Rosengewächse. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1
  15. jabloňovité. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  16. LINNAEUS, C. Species plantarum : exhibentes plantas rite cognitas ad genera relatas, cum diferentiis specificis, nominibus trivialibus, synonymis selectis, locis natalibus, secundum systema sexuale digestas. T. 1 [8] S. 478 a nasl.
  17. The history of Systematics: Plants in Systema Naturae, 1758 (Part 4) [online]. earthlingnature.wordpress.com, 2016-06-29, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  18. a b Cydonia; Malus; Pyrus. In: MILLER, Philip. The Gardeners Dictionary (Containing the Best and Newest Methods of Cultivating and Improving the Kitchen, Fruit, Flower Garden, and Nursery; as Also for Performing the Practical Parts of Agriculture ...). [s.l.] : [s.n.], 1768. 1402 s. Dostupné online.
  19. JANICK, Jules. Horticultural Reviews, Volume 29 (Wild Apple and Fruit Trees of Central Asia). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2003. 416 s. Dostupné online. ISBN 978-0-471-46337-5. S. 69.
  20. Pirus. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 15. Leipzig 1908, S. 906.
  21. Rosazeen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 138-139.
  22. ЛОТОВА, Людмила; ТИМОНИН, Александр. Анатомия коры розоцветных: разнообразие, эволюция, таксономическое значение. [s.l.] : Litres, 2022. 265 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04115465-3. S. 222.
  23. a b Index Kewensis plantarum phanerogamarum : nomina et synonym omnium generum et specierum a linnaeo usque as annum MDCCLXXXV complectans nomine recepro auctore patria unicuique planta subjectis. 1895. vol. 2. pt. 2. S. 668 a nasl. [9]
  24. KARSTEN, Hermann. Flora von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. [s.l.] : Köhler, 1895. 804 s. Dostupné online. S. 339 a nasl..
  25. DURAND, Théophile. Index generum phanerogamorum usque ad finem anni 1887 promulgatorum in Benthami et Hookeri "Generum plantarum" fundatus. [s.l.] : Sumptibus auctoris, 1888. 722 s. Dostupné online. S. 114-115.
  26. SOCIETY, Nebraska State Horticultural. Annual Report of the Nebraska State Horticultural Society for the Year ... (Containing the Proceedings of the Annual and Semiannual Meetings Held During the Year). [s.l.] : State Journal Company, printers, 1894. 328 s. Dostupné online. S. 8.
  27. GÉRARD, R.. L'anatomie comparée végétale appliquée à la classification. [s.l.] : éditeur non identifié, 1884. 71 s. Dostupné online. S. 38-40.
  28. a b c Pyrus L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  29. MABBERLEY, D.J.. Mabberley's Plant-Book. Third Edition. 2008
  30. UFIMOV, R. A., DICKINSON, T. A. Infrageneric nomenclature adjustments in Crataegus L. (Maleae, Rosaceae). In: Phytologia (Sep 21, 2020) 102(3) [10]
  31. a b ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. 1986. S. 382
  32. KLIMENT, J et al. Nové a revidované slovenské mená dovážaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. 3. Rody začínajúce sa písmenom O – Z. In: Kultúra slova č. 2. 2020 [11]
  33. HESS; LANDOLT; HIRZEL. Flora der Schweiz und angrenzender Gebiete (Band 2: Nymphaeaceae bis Primulaceae). [s.l.] : Birkhäuser Basel, 1978. 954 s. ISBN 978-3-03485107-7. S. 476-477.
  34. REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 148
  35. malvoň. In: Masarykův slovník naučný IV. S. 702
  36. Malus [12]
  37. WENZIG, T. Pomariae Lindley. In: Linnaea, zv. 38. [s.l.] : F. Dümmler, 1874. 770 s. Dostupné online. S. 14 a nasl..
  38. PRESL, Jan Svatopluk. Jana Swatopluka Presla Wšeobecný rostlinopis (čili popsání rostlin we wšelikém ohledu užitečných a škodliwých). [s.l.] : W kommissí u Kronbergra a Řiwnáče, 1846. 1066 s. S. 515 a nasl..
  39. Pozri väčšinu zdrojov uvedených v kapitole Vnútorná systematika.
  40. a b SILVA, G. J. et al. Origin, Domestication, and Dispersing of Pear (Pyrus spp.). In: Advances in Agriculture. 2014 [13]
  41. a b Maarten M.J. Christenhusz; FAY, Michael; BYNG, James W.. The Global Flora (Special Edition: GLOVAP Nomenclature Part 1). [s.l.] : Plant Gateway Ltd., 2018. 155 s. ISBN 978-0-9929993-6-0. S. 2, 3, 94, 95 a nasl..
  42. a b c GRIN Taxonomy [14]
  43. Quinet, Muriel & Wesel, Jean-Pierre. (2019). Botany and Taxonomy of Pear. [15] S. 8
  44. a b c Korotkova, N., Parolly, G., Khachatryan, A., Ghulikyan, L., Sargsyan, H., Akopian, J., … Gruenstaeudl, M. (2017). Towards resolving the evolutionary history of Caucasian pears (Pyrus , Rosaceae)-Phylogenetic relationships, divergence times and leaf trait evolution. Journal of Systematics and Evolution, 56(1), 35–47. doi:10.1111/jse.12276
  45. a b c d Zheng X, Cai D, Potter D, Postman J, Liu J, Teng Y. Phylogeny and evolutionary histories of Pyrus L. revealed by phylogenetic trees and networks based on data from multiple DNA sequences. Mol Phylogenet Evol. 2014 Nov;80:54-65. doi: 10.1016/j.ympev.2014.07.009. Epub 2014 Jul 30. PMID: 25083939.
  46. a b c d Pyrus communis L. [online]. treesandshrubsonline.org, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  47. STRIEGLER, U. Die obermiozäne Flora des Blättertons von Wischgrund und anderer gleichaltriger Fundstellen der Klettwitzer Hochfläche (Niederlausitz, Land Brandenburg, Deutschland). In: Peckiana 12 2007. S. 24 [16]
  48. Pyrus L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online. (Uvedených tu je 78 (79) "akceptovaných druhov" plus viacero nespracovaných (a teda bližšie nezaradených) druhov.)
  49. hruška. In: Malá slovenská encyklopédia 1993. S. 267
  50. IPNI [17]
  51. Pyrus. In: A complete, synonymic checklist of the Higher Plants of the World [online]. worldplants.de, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  52. CAI, D. et al. Phylogeny of Pyrus and their relationships inferred from sequences of nuclear NIA-i3 intron and chloroplast ndhC-trnV and trnR-atpA. In: Research Square 2001 [18]
  53. MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 462 a nasl..
  54. BELL, R, L., ITAI, A. Chapter 8 Pyrus. In: C. Kole (ed.). Wild Crop Relatives: Genomic and Breeding Resources, Temperate Fruits, Springer-Verlag Berlin Heidelberg 2011 [19]
  55. Pyrus. In: Kurtto, A. (2009+): Rosaceae (pro parte majore). In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity. [20]
  56. Dendrologie online [online]. databaze.dendrologie.cz, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  57. MANNI, Q. G. Rassegna del genere Pyrus in Salento (Puglia, Italia) Osservazioni su Pyrus communis L. e Pyrus spinosa Forssk. e i loro ibridi. In: Acta Plantarum Notes 3 - Le raccolte di Acta Plantarum - Esplorazioni e Notizie sulla flora del territorio italiano 2015 [21]
  58. GRAPPADELLI, Luca Corelli; SANSAVINI, Silviero. Proceedings of the VIIIth International Symposium on Pear (Ferrara-Bologna, Italy, 4-9 September, 2000). [s.l.] : International Society for Horticultural Science, 2002. 918 s. Dostupné online. ISBN 978-90-6605-866-8. S. 292.
  59. ASANIDZE, Z. Comparative morphometric study and relationships between the Caucasian species of wild pear (Pyrus spp.) and local cultivars in Georgia. 2006. In: Flora 206 (2011) 974–986
  60. Dostálek, J. Pyrus elaeagrifolia und ihre Hybriden. Feddes Repertorium, 108(5-6), 345–360. 1997
  61. DOSTÁLEK, J. Pyrus pyraster v Československu. In: Preslia, Praha, 69:119-118, 1991 [22]
  62. DOSTÁLEK, J. Jsou na území Československa reliktní hrušně (Pyrus) ze sekce Pashia? In: Preslia, Praha, 51: 203-211 , 1979 [23]
  63. Bartha, Dénes & irén, bőhm. (2010). Vastaggallyú körte és rokonai (Pyrus nivalis JACQ.) / Snow pear and its relatives (Pyrus nivalis JACQ.). 10.13140/2.1.4267.1683. [24]
  64. Beiträge zur Wildbirne 1999. ISSN 0945 – 8131 [25]
  65. MIRAVALOVA, G. et al. Pyrus bucharica/korshinskyi - Bukharan pear : species status review and action plan for its conservation in Childukhtaron and Dashtijum reserves, Tajikistan. 2020 [26]
  66. [27]
  67. SOLUTION, Creative. Hruška slavónska (Pyrus slavonica Jacq.) [online]. arboretum.slslhr.sk, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]