Preskočiť na obsah

Hugo Gressmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hugo Gressmann
nemecký protestantský teológ
Narodenie27. marec 1877
Mölln, Pruské kráľovstvo
Úmrtie7. apríl 1927 (50 rokov)
Chicago, USA

Hugo Gressmann (* 27. marec 1877, Mölln, Pruské kráľovstvo – † 7. apríl 1927, Chicago, USA) bol nemecký protestantský teológ.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Hugo Gressmann sa narodil 27. marca 1877 v severonemeckom meste Mölln v rodine železničiara. Detstvo strávil v obci Travemünde (dnes súčasť Lübecku).

Maturitnú skúšku úspešne zložil v roku 1896 na lübeckom gymnáziu Katharineum.[1]

Následne študoval protestantskú teológiu a orientálne jazyky na univerzitách v Greifswalde, Göttingene, Marburgu a Kiele. Počas štúdia v Greifswalde sa stal členom študentského spolku Schwarzburgbund-Verbindung Sedinia, v Göttingene bol členom spolku Schwarzburgbund-Verbindung Burschenschaft Germania a v Marburgu Schwarzburgbund-Verbindung Frankonia.[2] K jeho profesorom patrili o. i. aj Friedrich Giesebrecht (1852 – 1910), Julius Wellhausen (1844 – 1918), Rudolf Smend (1851 – 1913), Wilhelm Bousset (1865 – 1920), Otto Baumgarten (1858 – 1934), Albert Eichhorn (1856 – 1926), Peter Jensen (1861 – 1936), Georg Hoffmann (1845 – 1933) a Mark Lidzbarski (1868 – 1928).

V akademickom roku 1897/1898 vyhlásila filozofická fakulta göttingenskej univerzity súťaž o najlepšiu prácu na tému: „Ueber die in Jes. c. 56 – 66 vorausgesetzten zeitgeschichtlichen Verhältnisse.“ Malo ísť o zaujatie stanoviska k Duhmovej téze, že autorom kapitol 56 až 66 Knihy proroka Izaiáša je Tritoizaiáš. Víťazom sa stal Gressmann, na druhom mieste sa umiestnil budúci hannoverský protestantský biskup August Marahrens (1875 – 1950).

V roku 1899 prijala fakulta tento spis ako Gressmannovu dizertačnú prácu. Gressmannovi bol tak po jej úspešnej obhajobe udelený akademický titul Dr. phil.

V roku 1902 Gressmann úspešne ukončil aj štúdium teológie na univerzite v Kiele, jeho dizertačná práca mala názov Studien zu Eusebs Theophanie. V roku 1904 sa tu habilitoval a začal pôsobiť ako súkromný docent.

Rok 1906 strávil Gressmann v Jeruzaleme ako vedecký pracovník Nemeckého evanjelického inštitútu starovekých dejín Svätej zeme (Deutsches Evangelisches Institut für Altertumswissenschaft des Heiligen Landes), ktorého riaditeľom bol vtedy nemecký protestantský teológ a orientalista Gustaf Dalman (1855 – 1941).

V roku 1907 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora Starého zákona na univerzite v Berlíne, stal sa tak nástupcom Hermanna Gunkela, ktorý v tom čase prevzal miesto riadneho profesora na univerzite v Gießene.

Za riadneho profesora bol vymenovaný až v roku 1921.

Hrob Huga Gressmanna a jeho manželky Hanny rod. Horst

Gressmann bol v rokoch 1922 až 1927 riaditeľom berlínskeho Institutum Judaicum.[3] Jeho nástup znamenal pre tento inštitút radikálnu zmenu kurzu – Institutum Judaicum sa už viac nemal venovať „misii medzi židmi“, ale kritickému vedeckému bádaniu. Gressmann bol presvedčený o nevyhnutnej potrebe štúdia judaizmu a judaistiky a netrpel v tomto ohľade nijakými predsudkami. Vďaka tomu mohli v inštitúte hosťovať mnohí významní židovskí učenci, ako napr. Ismar Elbogen (1874 – 1943), Julius Guttmann (1880 – 1950) alebo Leo Baeck (1873 – 1956). Dôsledkom dlhodobého budovania dobrých medzináboženských vzťahov bolo pozvanie Gressmanna ako hosťujúceho profesora na Jewish Institute of Religion[4] v New Yorku. Počas svojho prednáškového turné po Spojených štátoch amerických na jar 1927 však Gressmann náhle dostal ťažký zápal pľúc. Zomrel na následky komplikácií 7. apríla 1927 v Chicagu. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v berlínskej štvrti Nikolassee, na jeho náhrobnom kameni je vyrytý citát zo 4. kapitoly Jánovho evanjelia: „Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ (Jn 4, 24)

Hugo Gressmann bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov Nábožensko-dejinnej školy. Veľkou inšpiráciou mu bol Albert Eichhorn, ktorému venoval aj svoje dielo Der Ursprung der israelitisch-jüdischen Eschatologie [Pôvod izraelsko-židovskej eschatológie].

Po odstúpení Karla Martiho (1855 – 1925) v roku 1924 prebral Gressmann vedenie odborného časopisu Zeitschrift für die alttestamentliche Wissenschaft.

Výber z diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ueber die in Jes. c. 56 – 66 vorausgesetzten zeitgeschichtlichen Verhältnisse. 1898.
  • Studien zu Eusebs Theophanie. 1902.
  • Musik und Musikinstrumente im Alten Testament. 1902.
  • Der Ursprung der israelitisch-jüdischen Eschatologie. 1905.
  • Die Ausgrabungen in Palästina und das Alte Testament. 1908.
  • Die älteste Geschichtsschreibung und Prophetie Israels. 1909.
  • Das Gilgamesch-Epos. 1911. (v spolupráci s profesorom Arthurom Ungnadom)
  • Mose und seine Zeit: Ein Kommentar zu den Mosesagen. 1913.
  • Die Anfänge Israels. 1913.
  • Das Weihnachtsevangelium. 1913.
  • Der Zauberstab des Mose und die eherne Schlange. In: Zeitschrift des Vereins für Volkskunde 23. S. 18 – 35. 1913.
  • Albert Eichhorn und die religionsgeschichtliche Schule. 1914.
  • Tod und Auferstehung des Osiris. 1923.
  • Die Aufgaben der alttestamentlichen Wissenschaft. In: Zeitschrift für die alttestamentliche Wissenschaft. 1924.
  • Die Aufgaben der Wissenschaft des nachbiblischen Judentums. In: Zeitschrift für die alttestamentliche Wissenschaft. 1925.
  • Israels Spruchweisheit im Zusammenhang mit der Weltliteratur. 1925.
  • Hellenistische Gestirnreligion. 1925.
  • Altorientalische Texte und Bilder zum Alten Testament. 1909, 1926. (editor)
  • Der Messias. 1929. (op. posth., vydal Hans Schmidt)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ITTEL, G. W. Urchristentum und Fremdreligionen im Urteil der religionsgeschichtlichen Schule. Inaugural-Dissertation Erlangen, 1956. S. 33 – 34.
  • GALLING, Kurt. Greßmann, Hugo Ernst Friedrich Wilhelm. In: Neue Deutsche Biographie. Band 7. Berlin: Duncker & Humblot, 1966. ISBN 3-428-00188-5. S. 50 f. (dostupné online)
  • SMEND, Rudolf. Hugo Gressmann. In: Deutsche Alttestamentler in drei Jahrhunderten. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1989. S. 173 – 181.
  • WONNEBERGER, Reinhard. Greßmann, Hugo. In: Theologische Realenzyklopädie. Band 14. 1985. S. 212 – 213.
  • GEBAUER, Sascha. Hugo Gressmann als Palästinaforscher. In: Zeitschrift des Deutschen Palästina-Vereins 129. 2013. S. 217 – 233.
  • CLEMENTS, R. E. A Century of Old Testament Study. Cambridge: Lutterworth Press, 1994. S. 16.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Die Abiturienten des Katharine - Die Abiturienten des Katharineums zu Lübeck (Gymnasium und Realgymnasium) von Ostern 1807 bis 1907 - Titel - Schulprogramme - Digitale Sammlungen [online]. digital.ub.uni-duesseldorf.de, [cit. 2017-07-20]. Dostupné online. (po nemecky)
  2. ↑ GOEBEL, Hermann (ed.). Mitgliederverzeichnis des Schwarzburgbundes. 8. vyd. Frankfurt am Main : [s.n.], 1930. S. 177, Nr. 72.
  3. ↑ GOLLING, Ralf. Das ehemalige Institutum Judaicum in Berlin und seine Bibliothek [online]. [Cit. 2017-07-20]. Dostupné online.
  4. ↑ Hebrew Union College-Jewish Institute of Religion [online]. www.jewishvirtuallibrary.org, [cit. 2017-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hugo Gressmann na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hugo_Gressmann&oldid=7709651“