Igor Daxner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Igor Daxner de Tótzabar (* 26. september 1893, Tisovec – † 18. apríl 1960, Bratislava) bol právnik, sudca a protifašistický bojovník zemianskeho pôvodu.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

  • otec Ivan Daxner de Tótzabar
  • matka Ľudmila rod. Jesenská
  • manželka Klaudia rod. Rusanová
  • brat (mladší) Cyril Daxner de Tótzabar
  • brat (starší) Vladimír Daxner de Tótzabar

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Ľud. školu navštevoval v Tisovci, do roku 1929 študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave, JUDr. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, Bratislave a v Prahe. Počas 1. svet. vojny sa dostal do ruského zajatia. Pridal sa k čs. legionárom, kde pôsobil ako komisár. Účastník protifašistického odboja a SNP. Počas SNP príslušník 1. čs. armády na Slov., do októbra 1944 v hodnosti mjr. vedúci politickopropagačného odd. jej Veliteľstva v Banskej Bystrici. Zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr spravodajský dôstojník, od apríla 1945 príslušník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Po oslobodení ako predseda retribučneho Národného súdu viedol 1946 – 1947 spolitizovaný proces proti exponentom Slovenského štátu. Je zodpovedný za desiatky vynesených trestov smrti a stovky odsúdených na dlhé roky v komunistických žalároch. Igor Daxner si napokon vzal život povrazom na 13. výročie popravy prezidenta J. Tisu.

Ocenenie[upraviť | upraviť kód]

  • Roku 1945 vyznamenaný Radom SNP I.tr.; Čs. vojnovým krížom 1939;

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Ľudáctvo pred Národným súdom 1945 – 1947, Bratislava 1961

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]