Ikona Najsvätejšej Trojice (Andrej Rubľov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Trojica (1411/1425–7, Tretiakovská galéria v Moskve).

Ikona Najsvätejšej Trojice (často len Trojice alebo Svätej Trojice) je jedna z najznámejších ikon na svete. Namaľoval ju v 1. štvrtine 15. storočia Andrej Rubľov, najvýznamnejší ikonopisec ruského stredoveku.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 15. storočia pozval igumen Trojicko-sergijevskej lavry Nikon Andreja Rubľova do Sergijevho Posadu, aby sa podieľal na maliarskej výzdobe nového kamenného chrámu Svätej Trojice. Rubľovova práca spočívala nielen v maľbe fresiek, ale aj v písaní veľkého množstva ikon pre ikonostas chrámu. Najpravdepodobnejší rok vzniku ikony je rok 1411, kedy bol nad hrobom Sergija Radonežského vybudovaný drevený chrám. Rovnako ako kamenná stavba, ktorá ho neskôr nahradila, bol zasvätený Svätej Trojici. Vznik ikony sa niekedy datuje do rokov 1425 až 1427.

Ikonu Trojice vytvoril Rubľov na vrchole svojich tvorivých síl. Bola namaľovaná ako pocta sv. Sergijovi Radonežskému na objednávku jeho žiaka a nástupcu igumena Nikona v politicky a spoločensky nestabilnej dobe (oslobodzovanie Rusi od Tatárov, vyplienenie mesta Vladimíra Tatármi). Posolstvo ikony nachádza východisko z tejto zložitej situácie. Andrej Rubľov vložil do ikony myšlienku izby a harmonického súladu troch duší.

Podľa záznamov Trojicko-sergijevskej lavry bola ikona v roku 1575 na želanie Ivana Hrozného obložená zlatom. V roku 1600 venoval ikone nový, ešte vzácnejší obklad cár Boris Godunov.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Základom ikonografie je biblický príbeh, ktorý rozpráva, ako sa u starého Abraháma objavili traja krásni mládenci a ako ich Abrahám spolu so svojou ženou Sárou pohostil v tieni duba v Mamre, domnievajúc sa, že ide o stelesnené tri osoby Trojice. Hoci byzantskí a východokresťanskí maliari spracovávali tento námet zvyčajne s veľkou dôkladnosťou, Rubľov sa od takéhoto prístupu vedome dištancuje. Všetko, čo je na ikone druhoradé a nepodstatné, ponecháva bokom: chýbajú Abrahám a Sára, chýba epizóda so zabíjaním teľaťa či jedlá, pod ktorých ťarchou sa prehýbal stôl. Zostali iba postavy anjelov, stôl, eucharistická misa, dub z Mamry, dom a skala. Postavy anjelov boli poňaté ako symbol trojjediného božstva a ako predobraz eucharistie.

Symbolika[upraviť | upraviť zdroj]

Pozornosť je v ikone sústredená na troch anjelov, ktorí celkom mlčky sedia na nevysokých stoličkách okolo oltára. V jeho strede je umiestnená eucharistická misa s hlavou obetovaného teľaťa, ktoré je starozákonným predobrazom novozákonného baránka - Ježiša Krista. Ruky ľavého a prostredného anjela žehnajú kalich. Tieto dve gestá sú kľúčom k rozlúšteniu zložitej symboliky kompozície. Prostredný anjel predstavuje Krista. V zádumčivej sústredenosti skláňa hlavu doľava a žehná kalich. Vyjadruje tým odhodlanie a pripravenosť vziať na seba obeť vykúpenia človeka z dedičného hriechu. K tomuto činu ho povzbudzuje Boh Otec, predstavovaný ľavým anjelom, z ktorého tváre vyžaruje hlboký smútok. Duch Svätý, zobrazený pravým anjelom, je tu prítomný ako večne mladý a inšpirujúci princíp. Tak sa tu zobrazuje podľa kresťanského učenia akt najväčšej obete lásky: Otec obetuje svojho Syna, aby vykúpil svet. Rubľov však zachytáva aj akt bezvýhradnej poslušnosti Syna, prejavujúceho ochotu trpieť a obetovať sa za svet. Anjeli držia v ruke tenké barly - znamenia moci. Sklonená barla pravého anjela ukazuje na úpätie hory, vzpriamenejšia barla prostredného anjela smeruje k stromu a zvislo stojaca barla ľavého anjela nadväzuje na priamky architektúry. Barla každého anjela tak ukazuje na jeho znamenie.

V pozadí za anjelmi sa objavujú symboly, ktoré prispievajú k identifikácii jednotlivých osôb. Za prostredným anjelom sa nachádza strom, ktorý symbolizuje nielen dub z Mamry (pod ktorým boli anjeli prijatí praotcom Abrahámom), ale aj "strom pokušenia" z raja a drevo kríža, na ktorom Kristus svojou smrťou vykúpil svet z hriechu. Nad ľavým anjelom sa týči budova, ktorá môže byť považovaná nielen za Abrahámov príbytok, ale aj za symbol Krista-Hospodára a symbol mlčania, tj. dokonalej poslušnosti voči vôli Otca. Za treťou osobou je zobrazená skala alebo hora, čo je starodávny symbol všetkého vznešeného. V Biblii sa hora zvyčajne vykladá ako obraz "nadšenia Ducha". Preto v nej tiež všetky významné udalosti prebiehajú na hore, ako napríklad, keď Mojžiš prijal dosky s prikázaniami na hore Sinaj či premenenie Pána na hore Tábor atď.

Najpozoruhodnejší na Rubľovovej ikone je očividne jej kolorit. Farebná kompozícia ikony je určovaná trojnásobným zaznením blankytnej modrej. Táto farba bola vysoko cenená stredovekými maliarmi, pričom sa opakuje na himatiu (horný plášť) prostredného anjela, na chitóne (spodný odev) oboch krajných anjelov a pod ohybom krídel všetkých troch anjelov a vyjadruje spoločné božstvo anjelov. Umelec pritom dáva tejto modrej rôzne silné odtiene. Figúra stredného anjela je zvýraznená nielen intenzitou modrej, ale aj tónom tmavo višňového chitónu, ktorým ikonopisci zobrazujú Krista počas jeho pozemského života. Oblečenie postranných anjelov je vymaľované ľahšími farbami. Ľavý anjel má himation striebristo hnedý a zdanlivo priehľadný a pravý anjel má horný plášť striebristo zelený. Stoličky a krídla anjelov sú výrazne zlatožlté. Zlatistý nádych majú aj tváre anjelov.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LAZAREV, Viktor. Svět Andreje Rubleva. Preklad Václav Konzal. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1981. 173 s. (po česky)
  • Андрей Рублев [online]. 2013 [cit. 2016-03-30]. Zmysel a symbolika (po rusky)
  • Cesty katechéza [online]. 2011 [cit. 2016-03-30]. Ikona Trojice (po česky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]