inZine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie


inZine (z angl. Internet magaZine) - intenzívny internetový magazín - bol prvý plne profesionálny internetový časopis vydávaný na Slovensku. Adresa Inzinu bola www.inzine.sk (doména inzine.sk teraz už nepatrí tomuto časopisu). Od začiatku jeho existencie v roku 1999 až po posledné vydanie 31.3.2004 boli šéfredaktormi postupne Peter Uličný, Peter Pišťanek a Elena Akácsová. V rokoch 2000-2002 existovala aj samostatná česká mutácia, s redakciou v Prahe. Šéfredaktorom českého inZinu bol spisovateľ a publicista Ivan Adamovič. Vydavateľom oboch bola spoločnosť Gratex International, a. s. inZine čiastočne nadväzoval na diskusie na SME (SME-L) a položil základy modernej internetovej publicistiky, ktorá ho neskôr prevalcovala (blogy). Viacero jeho prispievateľov sa stali známymi a publikovanými autormi. Obsah, aktualizovaný denne, bol pre čitateľov bezplatný a diskusie neboli moderované.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Elena Akácsová[1]: "V tom čase sme začali v Gratexe robiť aj internet smerom von, gratex i-space. Marian Jaslovský robil hudobný web a Miro Ulman filmový. Robili sme kultúrny servis divadiel a kín. Mimochodom, pre ich plagáty sme si museli chodiť, nevedeli to ani dodať na diskete, nieto ešte e-mailom. Ja som začala písať úvodníky, pridal sa Peter Pišťanek a z tohto podhubia vznikol v roku 1999 inZine."

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Zo súčasného pohľadu možno označiť inZine za prevažne life-stylový magazín (inšpirovaný Slate.com[2]), ktorý sa venoval aj kultúre, histórii, technológiám a mnohým iným oblastiam. Obsah bol na začiatku (v roku 1999)[3] rozdelený v menu do týchto hlavných kategórií (so symbolickými menami):

  • Publicistika
  • Art
  • Filmsite
  • Sound Side Site
  • Perpetuum
  • Relax
  • dzINdzík

Okolo roku 2001 sa zmenil design aj obsah na viac explicitný:

  • Publicistika
  • LifeStyle
  • Sex a vzťahy
  • Film
  • Literatúra
  • Hudba
  • Kultúra
  • Peniaze
  • Technológie a veda
  • Gastro
  • Cestovanie
  • Šport
  • Archiv úvodníkov
  • Servis

Tento design pretrval až do zániku v roku 2004. Každý článok bolo možné hodnotiť aj komentovať. V diskusiách vystupovali čitatelia často pod skutočnými menami. Diskusie neboli moderované a v skoro každej odpovedal aj autor. Verejne nebola zaznamenaná žiadna potreba zakázať niektorého diskutujúceho, napriek tomu, že diskusie bývali často konfrontačné.

Redaktori[upraviť | upraviť zdroj]

Ako spoluautori boli na stránke InZine uvedení všetci, ktorých príspevky boli zverejnené. InZine tak už po krátkom čase od svojho vzniku mal okolo 30 autorov (avšak redakciu predstavovali len niektorí). Inzine tak vytváral priestor na publikovanie aj začínajúcim autorom (alebo autorom publikujúcim pod pseudonymom). Okrem šéfredaktorov, boli pravidelnými prispievateľmi Rado Ondřejíček, Eva Borušovičová, Ľuboš Vodička, František Gyárfáš, Monika Vrzgula, Marian Jaslovský, Juraj Malíček, Miroslav Ulman, Miro Veselý (väčšina fotografií) ako aj Erik Láštic, Tomáš Čejka a iní.

Inzine organizoval stretnutia čitateľov a podieľal sa na rôznych projektoch v oblasti literatúry a hudby (napr. Demovnica).

"InZine mal aj zmysel pre nezmysel a odvahu vystreliť si zo seba a zo svojich čitateľov. Pamätné je napríklad hacknutie servera časopisu Ježiškom pred Vianocami, ale aj vytáčanie suchárskych čitateľov článkami v rubrike Mysty."[4]

Zánik, význam a dopad[upraviť | upraviť zdroj]

Modelom finančného fungovania Inzine, zabezpečeného priamo len firmou Gratex, bolo okrem budovania jej imidžu zvyšovanie obratu v jej internetovom obchode, na čo viaceré články (nepriamo) nabádali. V tom období sa ešte reklama na internete skoro nepredávala a tak cieľom bolo získať nových čitateľov. Pre zvýšenie zaujímavosti a čítanosti vznikla rubrika sexuologická poradňa, pribúdali články o alkohole a rozbehla sa drogová poradňa. Načítanejšími (najdiskutovanejšími) článkami bol Polnočný denník (vyšiel knižne v roku 2002) od Maxim E. Matkina. A preto dosť prekvapivo v marci 2004 InZine ukončil svoju činnosť článkom šéfredaktorky oznamujúcim jeho zánik.

"Gratex sa medzičasom rozrástol a povedal si, že sa nebude hrať na vydavateľa, lebo je počítačová firma. Možno to bolo predčasné, možno to ešte chcelo viac času. Už sa to nedá vrátiť späť.". Povedala Akácsová.[2]

O zániku Rado Ondřejíček uvažoval nasledovne[5]:

...nadpisy zaváňajúce sexom, ani kontroverzné témy nedokážu vyčarovať nových obyvateľov Slovenska, dostatočne sčítaných, inteligentných a vnímavých a neviemešteakých, ktorí by si s objavom takéhoto magazínu povedali, že našli presne to, čo vždy chceli čítať, ale nevedeli kde.

Podľa Ondrejíčka mal Inzine 50 000 užívateľov mesačne.

V septembri 2005 boli publikovali oznámenia, že redakcia v podobnom zložení spúšťa magazín STation[4] (neskôr T-Station, vlastnený Slovak Telekomom), ktorý však tiež ukončil svoju existenciu v júli 2008 a je doteraz dostupný v archíve. Ďalším pokusom bol www.Inland.sk (JOJ), ktorý skončil v januári 2010 (návštevnosť sa pohybovala priemerne na úrovni 13,5 tisíc reálnych užívateľov).[6]

Inzine položil základy modernej internetovej publicistiky. Viacero autorov a prispievateľov sa stali známymi a populárnymi. Šéfredaktorka Elena Akácsová má pravdepodobne najväčšiu zásluhu na tomto projekte[2].

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

http://web.archive.org/web/*/inzine.sk Saved 248 times between január 25, 1999 and december 17, 2014

Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008 http://archiv.station.zoznam.sk/station/

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Aké to bolo v časoch, keď internet ruinoval domáce rozpočty. WebSupport blog, 2012-02-28. Dostupné online [cit. 2016-11-11]. (sk-SK)
  2. a b c KREKOVIČ, MILOŠ. Elena Akácsová: Sme prisťahovalcami v digitálnom svete [online]. SME, 18. mar 2010, [cit. 2016-11-13]. Dostupné online.
  3. http://archive.is/kY8wV
  4. a b TRNKA, Samo. InZine je mŕtvy, autori žijú. Živé.sk, 2006-03-25. Dostupné online [cit. 2016-11-13].
  5. Rado Ondřejíček: inZine už nikdy nebude a prečo je to tak, 28. február 2010
  6. Lukáš Braun: Inland.sk skončil, Zive.sk 04. jan..2010