Indigokarmín
| Indigokarmín | |||||||||||||
 | |||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||
| Sumárny vzorec | C16H8N2Na2O8S2 | ||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 466,36 g/mol | ||||||||||||
| Rozpustnosť vo vode | 10 g/l (25°C) | ||||||||||||
| Teplota topenia | >300°C | ||||||||||||
| |||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||
Indigokarmín je acidobázický indikátor. Používa sa aj ako potravinárska prísada (E132). V tuhom skupenstve má formu modrého prášku. Je zaujímavý svojou dvojstupňovou oxidáciou.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
| Indigokarmín (indikátor) | ||
| pod pH 11,4 | nad pH 13 | |
| 11,4 | ↔ | 13 |
Ingokarmín sa používa na demonštrovanie oxidácie. Jeho zredukovaná forma v roztoku glukózy je žltá. Miernym zmiešaním s kyslíkom nadobúda červenú farbu a kompletne zoxidovaný je zelený. Indigokarmín sa môže používať aj pri acidobázických titráciach.
Príklad[upraviť | upraviť zdroj]
V kadičke máme roztok kyseliny fosforečnej (HPO3) s indigokarmínom (roztok je modrý). Opatrne začneme byretou prilievať nasýtený roztok hydroxidu draselného (KOH). Keď roztok v kadičke zmení farbu na žltú, určíme bod ekvivalencie titrácie.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |