Interpol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Medzinárodná organizácia kriminálnej polície
Mapa

Členské štáty Interpolu
International Criminal Police Organization
Základné informácie
Krátky názovICPO, Interpol
MottoConnecting police for a safer world
PredchodcaPrvý medzinárodný kongres kriminálnej polície (1914)
Medzinárodná konferencia polície (1922)
Medzinárodná komisia kriminálnej polície (1923)
Vznik1923
ÚstredieGenerálny sekretariát INTERPOL
MiestoLyon Francúzsko
Súradnice45°46′56″S 4°50′53″V / 45,782307°S 4,848110°V / 45.782307; 4.848110
Ďalšie informácie
Oblasť pôsobeniaCelosvetovo
Členstvo194 krajín[1]
Rokovací jazykangličtina, francúzština, španielčina, arabčina
Generálny tajomníkJürgen Stock
PrezidentKim Jong Yang
Vice PrezidentAlexander Prokopchuk
Hlavný orgánGenerálny sekretariát
Rozpočet134 miliónov €[2]
Webstránkainterpol.int

Interpol (z anglického názvu International Criminal Police Organization) je medzinárodná policajná organizácia združujúca demokratické aj nedemokratické štáty v rámci boja so všetkými druhmi trestnej činnosti. Je založená na spolupráci všetkých členských štátov pri prenasledovaní, vyhľadávaní a zatýkaní páchateľov trestných činov.

Členom Interpolu je 194 krajín a v každej z nich pomáha polícií posilňovať bezpečnosť. Zdieľa a poskytuje informácie o zločinoch a zločincoch a zabezpečuje širokú technickú a operatívnu podporu. Všetky krajiny sú v spojení prostredníctvom komunikačného systému I-24/7. Táto zabezpečená platforma slúži na kontakt medzi krajinami a Generálnym sekretariátom, zabezpečuje prístup do databáz a služieb v reálnom čase z centrálnych a vzdialených polôh. Súčasťou je 17 policajných databáz.

Interpol sa tiež stará o výmenu informácií polície a expertov v rôznych oblastiach trestnej činnosti, ktorí sa stretávajú prostredníctvom pracovných skupín a na konferenciách s úmyslom zdieľať skúsenosti a nápady.

Interpol poskytuje i vyšetrovaciu podporu napríklad vo forme forenznej analýzy, tiež analýzu a pomoc pri hľadaní utečencov po celom svete. Dôležitou súčasťou činností Interpolu je školenie v mnohých oblastiach ktoré predstaviteľom prináša efektívnu prácu so službami Interpolu.

V každej oblasti špecializovanej trestnej činnosti agentúra spolu s členskými krajinami zabezpečuje rôzne činnosti, napríklad podporu vyšetrovania, operácie v teréne, školenia a networking. Súčasťou činností je aj sústredenie sa na výskum a vývoj v oblasti medzinárodnej trestnej činnosti a trendov ktoré pomáhajú predvídať budúcnosť.

Keďže je Interpol globálna organizácia, umožnuje policajnú spoluprácu aj medzi krajinami, ktoré nemajú diplomatické vzťahy, Interpol je politicky neutrálny a rešpektuje platné zákony v rôznych krajinách. Organizácia reprezentuje a zastupuje políciu celosvetovo, spolupracuje s vládami na najvyššej úrovni a podporuje spoluprácu a využívanie agentúrnych služieb.[3][4][5]

Vývoj[upraviť | upraviť kód]

V prvej časti 20. storočia boli viaceré snahy o vytvorenie a formalizáciu medzinárodnej policajne spolupráce, všetky však zlyhali.[6] Medzi tieto snahy patrili prvý kongres kriminálnej polície v Monaku v roku 1914 a medzinárodná policajná konferencia v New Yorku v roku 1922. Kongres v Monaku zlyhal, pretože ho usporiadali právnici a politickí činitelia, nie policajní odborníci, zatiaľ čo konferencia v New Yorku nepritiahla medzinárodnú pozornosť.[6]

Medzinárodná komisia kriminálnej polície[upraviť | upraviť kód]

Úspešnou sa stala iniciatíva viedenského policajného riaditeľa Johanna Schobera a v septembri 1923 vznikla na 2. Medzinárodnom policajnom kongrese vo Viedni Medzinárodná komisia kriminálnej polície so sídlom vo Viedni.[7] Vo Viedni boli totiž uložené evidencie zločincov, ktoré obsahovali záznamy z dôb existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie a preto bola Viedeň ideálnym miestom pre centrálnu evidenciu medzinárodných zločincov ktorá bola priamym predchodcom Interpolu. Oznámenia o hľadaných osobách boli prvýkrát uverejnené v Medzinárodnom časopise Public Safety Journal. Kongresu sa zúčastnili tieto krajiny: Rakúsko, Československo, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Fiume, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Japonsko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Spojené štáty a Juhoslávia.[8]

Všetky tieto krajiny ale neboli členmi, pretože v tej dobe o členstve rozhodovali riaditelia polície krajín, nie krajiny samotné.

4. Valné zhromaždenie v Amsterdame prijalo v roku 1927 rezolúciu ktorá rozhodla o tom, že každá členská krajina by mala v rámci svojej policajnej štruktúry vytvoriť ústredné kontaktné miesto; toto bol predchodca dnešných Národných ústrední Interpolu. Do roku 1930 boli zriadené špecializované oddelenia zaoberajúce sa registrom trestov, falšovaním mien a falšovaním pasov. Dáta boli zostavované a analyzované manuálne až do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa začala automatizácia záznamov.

  • 1932 - Na základe nových stanov bol vytvorený post generálneho tajomníka. Prvým bol rakúsky policajný komisár Oskar Dressler, ktorý pôsobil do roku 1946.
  • 1935 - Bola spustená medzinárodná rádiová sieť ktorá je nezávislým telekomunikačným systémom slúžiacim výlučne potrebám predstaviteľov kriminálnej polície.
  • 1938 - Nacisti prevzali kontrolu nad organizáciou a sídlo presťahovali do Berlína v roku 1942. Väčšina členov počas tohto obdobia prestala podporovať organizáciu.
  • 1946 - Predstavitelia Belgicka viedli obnovenie organizácie po druhej svetovej vojne demokratickým procesom a zvolili výkonný výbor. Ústredie sa presťahovalo do Paríža a názov bol zmenený na International Criminal Police Organization (ICPO), po slovensky Medzinárodná organizácia kriminálnej polície.
  • 1947 - Je prijatý systém farebne označených oznámení, v súčasnosti označuje červená farba hľadané osoby.
  • 1956 - 13. júna je 25. valným zhromaždením vo Viedni prijatá „ústava“ alebo Constitution. Zakladajúcimi členmi sú: Argentína, Austrália, Rakúsko, Belgicko, Brazília, Barma, Kambodža, Kanada, Cejlon, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Dánsko, Dominikánska republika, Egypt, Eire, Fínsko, Francúzsko, Nemecká spolková republika, Grécko, Guatemala, India, Indonézia, Irán, Izrael, Taliansko, Japonsko, Jordánsko, Libanon, Libéria, Líbya, Luxembursko, Mexiko, Monako, Holandsko, Holandské Antily, Nový Zéland, Nórsko, Pakistan, Filipíny, Portugalsko, Saar, Saudská Arábia, Španielsko, Sudán, Surinam , Švédsko, Švajčiarsko, Sýria, Thajsko, Turecko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Uruguaj, Venezuela, Juhoslávia.
  • 1967 - Počet členov sa z pôvodných 16 v roku 1923 zvýšil. V roku 1955 bolo súčasťou organizácie 55 krajín, v roku 1967 100 a v roku 1989 150 krajín.
  • 1989 - Generálny sekretariát sa presťahoval 27. novembra do francúzskeho Lyonu, do nového sídla vybudovaného pre účely organizácie.
  • 2001 - Organizácia začala pôsobiť 24 hodín denne, 7 dní v týždni po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra, keď generálny tajomník prisľúbil, že „Svetlá v Interpole sa nikdy viac nevypnú“.
  • 2002 - Je spustený globálny policajný komunikačný systém I-24/7 ktorý zabezpečuje všetkým členským štátom zdieľanie a prístup k databázam a informáciam. V tomto roku bola tiež vytvorená databáza DNA ktorá obsahuje dáta viac než 80 krajín.
  • 2005 - Používa sa novo vyvinutá technológia MIND/FIND
  • 2010 - Prvá Operácia Infra spojila predstaviteľov z mnohých krajín za účelom nájdenia a zatknutia dlho hľadaných medzinárodných zločincov.
  • 2015 - V apríli je uvedený do prevádzky Global Complex for Innovation v Singapure.[7]

Ústava[upraviť | upraviť kód]

Hlavným právnym nástrojom Interpolu je ústava po anglicky The Constitution, prijatá v roku 1956, v ktorej sú stanovené základné pravidlá a zásady podľa ktorých organizácia pôsobí. Je v nej zadefinovná štruktúra a úlohy orgánov Interpolu a mandát, ktorým je[9][10]:

  • Zabezpečiť a podporovať čo najširšiu možnú vzájomnú spoluprácu medzi všetkými orgánmi kriminálnej polície v rámci zákonov platných v rôznych krajinách a v duchu Všeobecnej deklarácie ľudských práv;
  • Zriadiť a rozvíjať všetky inštitúcie, ktoré budú efektívne prispievať k prevencii a potláčaniu trestných činov.

Štyri hlavné zásady ústanovené ústavou: Národná suverenita, dodržiavanie ľudských práv; neutralita; stála aktívna spolupráca.[9][10]

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť kód]

Generálny sekretariát koordinuje všetky policajné a administratívne činnosti. Je v prevádzke 24 hodín denne, 365 dní v roku prostredníctvom veliteľského a koordinačného centra, poskytujúceho kontaktné miesto pre každú krajinu ktorá potrebuje pomoc. Kancelárie má v Lyone, Buenos Aires a Singapure.

Generálny sekretariát vedie generálny tajomník, v súčasnosti Jürgen Stock z Nemecka ktorý je od novembra 2014 vymenovaný Valným zhromaždením.[11] V úvode výročnej správy z roku 2018 je uvedený jeho nasledujúci citát : „Nadnárodné hrozby pre krajiny sa vyvinuli a predstavujú nové a stále viac zložité výzvy. Všadeprítomná a silnejúca spolupráca pri presadzovaní medzinárodného práva je jediný spôsob akým zostať na čele“.[4]

Interpol má aj funkciu prezidenta, ktorý je volený tiež valným zhromaždením na obdobie 4 rokov. Od novembra 2018 je ním po rezignácii Menga Hongweia ktorý rezignoval v roku 2018 Kim Jong Yang, ktorý bude v tejto funkcii do roku 2020.[12] Citácia z výročnej správy z roku 2018 Kima Jong Yanga: Náš svet čelí bezprecedentným zmenám, ktoré predstavujú obrovské výzvy pre verejnú bezpečnosť. Aby sme ich prekonali, je potrebné postaviť most do budúcnosti.[4]

Agentúra má približne 1000 zamestnancov z ktorých jedna štvrtina sú pracovníci činní v trestnom konaní vyslaní ich vnútroštátnou správou. Organizácia a jej zamestnanci pracujú v štyroch jazykoch : angličtina, francúzština, španielčina a arabčina.[13]

Sídlami agentúry vo svete sú:

Sídlo Interpolu v Lyone
  • centrála v Lyone, ktorá je administratívnym a logistickým centrom a koordinuje väčšinu policajných a odborných znalostí a služieb, ktoré poskytuje členským štátom.
  • INTERPOL Global Complex for Innovation ktorý sídli v Signapure od roku 2015 a je centrom aktivít v oblasti počítačovej kriminality, výskumu, vývoja a budovania kapacít. Je tiež základňou organizácie pre áziju vo viacerých oblastiach trestnej činnosti.[14]

Regionálne kancelárie[upraviť | upraviť kód]

Interpol má tri osobitné zastúpenia v Africkej únii v Addis Abebe, Európskej únii v Bruseli a OSN v New Yorku. Pri úrade OSN pre drogy a kriminalitu vo Viedni má Interpol kontaktnú kanceláriu.[15]

Stratégie fungovania[upraviť | upraviť kód]

Identifikačná karta Interpolu

Kedže Interpol funguje celosvetovo, zadefinoval si 7 zámerov na globálnej úrovni :[16]

  • Boj proti hrozbe terorizmu
  • Podporovať integritu hraníc na celom svete
  • Brániť zraniteľné spoločenstvá
  • Bezpečný kybernetický priestor pre ľudí a firmy
  • Podporovať globálnu integritu
  • Obmedziť nezákonné trhy
  • Podporovať enviromentálnu bezpečnosť a udržateľnosť

Strategické rámce[upraviť | upraviť kód]

  • Byť celosvetovým informačným centrom pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva
  • Poskytovať najmodernejšie policajné kapacity, ktoré spolupracujú s členskými krajinami v prevencii a boji proti medzinárodnému zločinu
  • Viesť globálne inovatívne prístupy k policajnej práci
  • Maximalizovať rolu Interpolu v rámci Globálnej bezpečnostnej architektúry
  • Konsolidovať zdroje a riadiace štruktúry na zvýšenie operačného výkonu[17]

Metódy práce[upraviť | upraviť kód]

Vo filmoch je agentúra často štylizovaná do role nadnárodnej agentúry, avšak povolenie zatknúť má polícia konkrétnej krajiny.[18] Interpol je medzinárodná organizácia ktorá spája orgány činné v trestnom konaní z rôznych krajín. Organizácia má často funkciu administratívneho spojenia medzi orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch, ktoré poskytujú komunikačnú a databázovú pomoc v spolupárci s útredím v Lyone. Spolupráca Interpolu je užitočná pri boji proti medzinárodnému zločinu, pretože jazykové, kultúrne a byrokratické rozdiely môžu sťažovať spoluprácu policajných úradníkov z rôznych krajín. V praxi to znamená, že sa polícia alebo orgány činné v trestnom konaní členskej krajiny komunikáciou so zastúpením Interpolu inej členskej krajiny dostanú ku potrebným informáciam a rýchlo nadviažu spoluprácu.[19]

Databázy[upraviť | upraviť kód]

Databázy Interpolu obsahujú desiatky miliónov záznamov o zločinoch a zločincoch z celého sveta. V roku 2018 bolo cez agentúrnu databázu identifikovaných 143,228 odcudzených motorových vozidiel, ktoré sa využívajú na rôzne druhy trestnej činnosti.[4] Súčasťou databázy sú farebne označené oznámenia ktoré upozorňujú na utečencov, zločincov, osoby a subjekty na ktoré sa vzťahujú sankcie Bezpečnostnej rady OSN, potencionálne hrozby, nezvestné osoby, metódy trestného činu a iné dáta. Tieto podrobnosti sú uložené v databáze INTERPOL Criminal Information System.

Databázy ďalej obsahujú odtlačky prstov, DNA profily, dáta na rozpoznávanie tváre, úradné dokumenty, cestovné dokumenty, pasy, občianske preukazy, víza, pečiatky, odcudzené nevypísané žiadosti o cestovné dokumenty, odcudzené úradné dokumenty, sfalšované dokumenty, porovnania pravých a falošných dokumentov, informácie o odcudzených lodiach, motoroch, umeleckých dielach, sfalšovaných umeleckých dielach a iné dáta.

Sfalšované alebo neštandardne spracované boli v roku 2018 i súčiastky na žeriav.[4]

Databáza odcudzených umeleckých diel je verejne prístupná a obsahuje softvér ktorý dokáže po nahratí obrázky porovnať. Databáza je jedným z medzinárodných registrov uvedených v dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych objektoch.[20]

Dôležitou súčasťou databáz sú dáta ktoré súvisia so strelnými zbraňami. Slúžia na identifikáciu strelných zbraní a obsahujú platformu s názvom Interpol záznamy nedovolených zbraní a systém riadenia sledovania (iARMS), ktorá je jedinou globálnou platformou na presadzovanie práva fungujúcej na nadnárodnej úrovni pri sledovaní nezákonných, stratených alebo ukradnutých strelných zbraní. Databázy tiež obsahujú Interpol Balistickú informačnú sieť (IBIN) ktorá je jedinou rozsiahlou medzinárodnou sieťou na zdieľanie údajov o balistike na svete. Jednou z ďalších databáz je databáza námorného pirátstva.

Databázy obsahujú dáta z celého sveta čo prispieva k objasňovaniu trestnej činnosti vo všetkých členských krajinách a pomahajú vypátrať medzinárodne hľadané osoby, informácie a iné predmety trestnej činnosti.[18][21][22]

Komunikačný systém I-24/7[upraviť | upraviť kód]

Komunikáciu na celosvetovej úrovni zabezpečuje šifrovaná internetová sieť ktorá umožnuje zdieľanie a prístup k informáciam a databázam všetkým členským štátom.[7]

Reakčné tímy[upraviť | upraviť kód]

Interpol má špecializované tímy, ktoré na žiadosť členských štátov poskytujú pomoc špecialistov. Tým reakcie na incidenty má dva typy[23]:

  • reakcie na prírodné pohromy - tím pomáha pri prírodných pohromách
  • reakcie na zločin - tím pomáha krajine ktorá čelí závažným policajným problémom, poskytujú osobitné odborné znalosti a podporu pri vyšetrovaní. Tento tím podporoval vyšetrovanie teroristického útoku v Nairobi 15 januára 2019.

Tím podpory veľkých udalostí pomáha členským štátom pri príprave, koordinácii a implementácii bezpečnostných opatrení pre významené medzinárodné udalosti. V roku 2018 bol napríklad súčasťou summitu G20 v Buenos Aires.

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami[upraviť | upraviť kód]

Interpol má uzavreté dohody s rôznymi medzinárodnými organizáciami, napríklad[24][25]

Financie[upraviť | upraviť kód]

Znak Interpolu

Interpol financujú členské štáty príspevkami, v roku 2018 tvorili tieto príspevky 43 % príjmov a dosiahli sumu 57 miliónov eur. Okrem toho dostáva agentúra dobrovoľné peňažné príspevky väčšinou z verejného sektora ktoré tvorili 33 % príjmov vo výške 45 miliónov €. Napriek tomu že dobrovoľné príspevky v posledných rokoch rástli, agentúra hľadá nových prispievateľov. Interpol tiež dostáva príspevky vo forme naturálii, napríklad bezplatného používania zariadení, služieb a budov, ktoré dosiahli v roku 2018 hodnotu 31 miliónov €. Vlastné finančné investície tvorili tiež menšiu sumu príjmov Interpolu. Príjem agentúry v roku 2018 bol 134 miliónov €.[4]

Znak[upraviť | upraviť kód]

Znak ktorý používa Interpol od roku 1950 obsahuje tieto prvky[26]

  • Zemeguľa ktorá naznačuje že aktivity Interpolu sú celosvetové
  • Olivové vetvy symbolizujú mier
  • Váhy znamenajú spravodlivosť
  • Vertikálne umiestnený meč symbolizuje policajnú akciu
  • Názov „INTERPOL“
  • Skratka „ICPO“ a jej francúzsky ekvivalent „OIPC“

Členské štáty[upraviť | upraviť kód]

Členské štáty v marci 2018 s dátumom prijatia:[27]

  • Afganistan - október 2002
  • Albánsko - november 1991
  • Alžírsko - august 1963
  • Andorra - november 1987
  • Angola - október 1982
  • Antigua a Barbuda - október 1986
  • Argentína - jún 1956
  • Arménsko - november 1992
  • Aruba - november 1987
  • Austrália - jún 1956
  • Rakúsko - jún 1956
  • Azerbajdžan - november 1992
  • Bahamy - október 1973
  • Bahrajn - september 1972
  • Bangladéš - október 1976
  • Barbados - november 1981
  • Bielorusko - september 1993
  • Belgicko - jún 1956
  • Belize - november 198
  • Benin - september 1962
  • Bhután - september 2005
  • Bolívia - august 1963
  • Bosna a Hercegovina - november 1992
  • Botswana - november 1980
  • Brazília - október 1986
  • Brunej - september 1984
  • Bulharsko - november 1989
  • Burkina Faso - september 1961
  • Burundi - október 1970
  • Kambodža - jún 1956
  • Kamerun - september 1961
  • Kanada - jún 1956
  • Cape Verde - november 1989
  • Stredoafrická republika - jún 1965
  • Čad - september 1962
  • Čile - jún 1956
  • Čína - september 1961
  • Kolumbia - jún 1956
  • Komory - október 1998
  • Konžská republika - september 1961
  • Konžská demokratická republika - august 1963
  • Kostarika - jún 1956
  • Pobrežie Slonoviny - september 1961
  • Chorvátsko - november 1992
  • Kuba - jún 1956
  • Curaçao - október 2011
  • Cyprus - september 1962
  • Česko - september 1993
  • Dánsko - jún 1956
  • Džibutsko - november 1980
  • Dominika - november 1981
  • Dominikánska republika - jún 1956
  • Východný Timor - október 2002
  • Ekvádor - september 1962
  • Egypt - jún 1956
  • Salvádor - december 1959
  • Rovníková Guinea - november 1980
  • Eritrea - november 1999
  • Estónsko - november 1992
  • Eswatini - október 1975
  • Etiópia - september 1958
  • Fidži - september 1971
  • Fínsko - jún 1956
  • Francúzsko - jún 1956
  • Gabun - september 1961
  • Gambie - október 1986
  • Gruzínsko - september 1993
  • Nemecko - jún 1956
  • Ghana - september 1958
  • Grécko - jún 1956
  • Grenada - október 1986
  • Guatemala - jún 1956
  • Guinea - september 1961
  • Guinea-Bissau - november 1992
  • Guyana - október 1968
  • Haiti - jún 1957
  • Honduras - september 1974
  • Maďarsko - november 1981
  • Island - september 1971
  • India - jún 1956
  • Indonézia - jún 1956
  • Irán - jún 1956
  • Irak - september 1967
  • Írsko - jún 1956
  • Izrael - jún 1956
  • Taliansko - jún 1956
  • Jamajka - august 1963
  • Japonsko - jún 1956
  • Jordánsko - jún 1956
  • Kazachstan - november 1992
  • Keňa - október 1968
  • Kiribati - november 2018
  • Kuvajt - jún 1965
  • Kirgizsko - október 1996
  • Laos - jún 1957
  • Libanon - jún 1956
  • Lotyšsko - november 1992
  • Lesotho – September 1971
  • Libéria - jún 1956
  • Líbya - jún 1956
  • Lichtenštajnsko - október 1960
  • Litva - november 1991
  • Luxembursko - jún 1956
  • Madagaskar - september 1961
  • Malawi - august 1966
  • Malajzia - september 1961
  • Maldivy - september 1984
  • Mali - október 1969
  • Malta - september 1972
  • Marshallove ostrovy - september 1990
  • Mauritánia - september 1962
  • Maurícius - október 1969
  • Mexiko - jún 1956
  • Moldavsko - september 1994
  • Monako - jún 1956
  • Mongolsko - november 1991
  • Čierna Hora - september 2006
  • Maroko - jún 1957
  • Mozambik - november 1989
  • Mjanmarsko - jún 1956
  • Namíbia - november 1992
  • Nauru - september 1971
  • Nepál - september 1967
  • Holandsko - jún 1956
  • Nový Zéland - jún 1956
  • Nikaragua - jún 1965
  • Niger - september 1964
  • Nigéria - október 1960
  • Severná Macedónsko - september 1993
  • Nórsko - jún 1956
  • Omán - september 1972
  • Pakistan - jún 1956
  • Palestína - september 2017
  • Panama - september 1958
  • Papua - Nová Guinea - október 1976
  • Paraguaj - september 1977
  • Peru - september 1962
  • Filipíny - jún 1956
  • Poľsko - september 1990
  • Portugalsko - jún 1956
  • Katar - september 1974
  • Rumunsko - október 1973
  • Rusko - september 1990
  • Rwanda - september 1974
  • Svätý Krištof a Nevis - november 1987
  • Svätá Lucia - október 1983
  • Svätý Vincent a Grenadíny - október 1985
  • Samoa - október 2009
  • Svätý Tomáš a Princov ostrov - november 1988
  • Saudská Arábia - jún 1956
  • San Maríno - september 2006
  • Senegal - september 1961
  • Srbsko - september 1956
  • Seychely - september 1977
  • Sierra Leone - september 1962
  • Singapur - október 1968
  • Sint Maarten - október 2011
  • Slovensko - september 1993
  • Slovinsko - november 1992
  • Šalamúnove ostrovy - september 2017
  • Somálsko - október 1975
  • Južná Afrika - september 1993
  • Južná Kórea - september 1964
  • Južný Sudán - október 2011
  • Španielsko - jún 1956
  • Srí Lanka - jún 1956
  • Sudán - jún 1956
  • Surinam - jún 1956
  • Švédsko - jún 1956
  • Švajčiarsko - jún 1956
  • Sýria - jún 1956
  • Tadžikistan - október 2004
  • Tanzánia - september 1962
  • Thajsko - jún 1956
  • Togo - október 1960
  • Tonga - september 1979
  • Trinidad a Tobago - september 1964
  • Tunisko - jún 1957
  • Turecko - jún 1956
  • Turkménsko - september 2005
  • Uganda - august 1966
  • Ukrajina - november 1992
  • Spojené arabské emiráty - október 1973
  • Spojené kráľovstvo - jún 1956
  • Spojené štáty americké - jún 1956
  • Uruguaj - jún 1956
  • Uzbekistan - september 1994
  • Vanuatu - november 2018
  • Vatikán - október 2008
  • Venezuela - jún 1956
  • Vietnam - november 1991
  • Jemen - október 1976
  • Zambia - august 1966
  • Zimbabwe - november 1980

Generálni tajomníci a Prezidenti[upraviť | upraviť kód]

Generálni tajomníci od vzniku organizácie v roku 1923:[28]

Poradie Generálny tajomník Nastúpil do úradu Odišiel z úradu Roky strávené v úrade Národnosť
1 Oskar Dressler 1923 1946 22-23 rokov Rakúsko
2 Louis Ducloux 1946 1951 4-5 rokov Francúzsko
3 Marcel Sicot 1951 1963 11-12 rokov Francúzsko
4 Jean Népote 1963 26. október 1978 14-15 rokov Francúzsko
5 André Bossard Október 1978 Október 1985 7 rokov Francúzsko
6 Raymond Kendall Október 1985 2. október 2000 15 rokov Spojené kráľovstvo
7 Ronald Noble 3. november 2000 7. november 2014 14 rokov Spojené štáty americké
8 Jürgen Stock 7. november 2014 V úrade 4 roky Nemecko

Prezidenti[upraviť | upraviť kód]

Prezidenti organizácie od vzniku v roku 1923:[29]

Krajina pôvodu Meno V úrade
Rakúsko Johann Schober 1923-1932
Rakúsko Franz Brandl 1932-1934
Rakúsko Eugen Seydel 1934-1935
Rakúsko Michael Skubl 1935-1938
Nemecko Otto Steinhäusl 1938-1940
Nemecko Reinhard Heydrich 1940-1942
Nemecko Arthur Nebe 1942-1943
Nemecko Ernst Kaltenbrunner 1943-1945
Belgicko Florent Louwage 1945-1956
Portugalsko Agostinho Lourenço 1956-1960
Spojené kráľovstvo Sir Richard Jackson 1960-1963
Fínsko Fjalar Jarva 1963-1964
Belgicko Firmin Franssen 1964-1968
Západné Nemecko Paul Dickopf 1968-1972
Kanada Wiliam Leonard Higgitt 1972-1976
Švédsko Carl Persson 1976-1980
Filipíny Jolly Bugarin 1980-1984
Spojené štáty americké John Simpson 1984-1988
Francúzsko Ivan Barbot 1988-1992
Kanada Norman Inkster 1992-1994
Švédsko Björn Eriksson 1994-1996
Japonsko Toshinori Kanemoto 1996-2000
Španielsko Jesús Espigares Mira 2000-2004
Južná Afrika Jackie Selebi 2004-2008
Čile Arturo Herrera Verdugo 2008 (zastupujúci)
Singapur Khoo Boon Hui 2008-2012
Francúzsko Mireille Ballestrazzi 2012-2016
Čína Meng Hongwei 2016-2018
Južná Kórea Kim Jong Yang 2018-súčasnosť

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Interpol Annual Report 2018 [online]. Interpol, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  2. Interpol Annual Report 2018 [online]. Interpol, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  3. What is INTERPOL? [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c d e f Interpol Annual Report 2018 [online]. Interpol, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  5. Annual Report 2013 [online]. Interpol, 2014, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online.
  6. a b DEFLEM, Mathieu. 2000. “Bureaucratization and Social Control: Historical Foundations of International Police Cooperation.” Law & Society Review 34(3):739-778. [online]. [Cit. 2019-10-03]. Dostupné online. DOI:10.2307/3115142
  7. a b c Key dates [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Membership of INTERPOL [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b Legal documents [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. a b "Constitution of the International Criminal Police Organization" [online]. INTERPOL, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  11. General Secretariat [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. President [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. General Secretariat [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. General Secretariat [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. General Secretariat [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. Global Policing Goals [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Strategic Framework 2017-2020 [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. a b ANHEIER, JUERGENSMEYER, Helmut K., Mark. Encyclopedia of Global Studies. [s.l.] : SAGE Publications, 2012. ISBN 978-1-4129-6429-6. S. 956-958.
  19. STEARNS, Peter N.. Oxford Encyclopedia of the Modern World. [s.l.] : [s.n.], 2008. ISBN 9780195176322. DOI:https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780195176322.001.0001/acref-9780195176322
  20. Stolen Works of Art Database [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Databases [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. Our 17 databases [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. INTERPOL response teams [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. International organization partners [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. Our partnerships with regional policing bodies [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. Name and logo [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. INTERPOL member countries [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. Former Secretaries General [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. Former Presidents of INTERPOL [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Interpol na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]