Iracionálne číslo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Iracionálne číslo je každé reálne číslo, ktoré nie je racionálne, teda nedá sa vyjadriť pomerom dvoch celých čísel. Presnejšie, iracionálne číslo je každé reálne číslo ktoré sa nedá vyjadriť v tvare , kde a celé čísla pričom je nenulové. Príkladom iracionálneho čísla je .

História[upraviť | upraviť zdroj]

Už starovekí grécki geometri vedeli, že dĺžky niektorých úsečiek sa k sebe nemajú ako žiadne dve celé kladné čísla. To sa dá v jazyku modernej matematiky ekvivalentne formulovať tak, že pomer dĺžok týchto úsečiek je iracionálne číslo. Medzi takéto dvojice úsečiek patria napríklad strana a uhlopriečka štvorca alebo strana a diagonála pravidelného päťuholníka. Takýmto dvojiciam dĺžok Gréci hovorili nesúmeratelné dĺžky.

Treba pripomenúť, že staroveká grécka matematika považovala za čísla iba celé kladné čísla, čiže to, čomu sa dnes v jazyku modernej matematiky hovorí prirodzené čísla. Grécki geometri pôvodne verili tomu, že ktorékoľvek dve dĺžky sú v takom istom vzájomnom pomere, ako nejaké kladné celočíselné násobky nejakej pevne zvolenej dĺžky. Jeden z pôvodných zámerov gréckej matematiky bolo zredukovať otázky estetickej hodnoty geometrických tvarov na otázky vlastností prirodzených čísel skrývajúcich sa za pomermi dĺžok, ktoré možno na skúmaných útvaroch odmerať. Objavom nesúmerateľných dĺžok bol tento ambiciózny program odsúdený na rýchly koniec. Traduje sa, že stúpenci Pythagorovej školy existenciu nesúmerateľných dĺžok tajili. Ale ani napriek tomuto, na svoju dobu šokujúcemu objavu, Gréci nepripustili, že by číslom mohlo byť aj niečo iné, než celé kladné číslo. Desiata kniha Euklidovych základov sa venuje podrobnému študiu nesúmerateľnosti ale aj pomerov dĺžok všeobecne.

Pojem iracionálneho čísla tak ako ho používame dnes, bol zavedený oveľa neskôr. Adjektívum iracionálne poukazuje iba na to, že takéto čísla nie sú racionálne v zmysle definície.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dôkaz iracionality čísla [upraviť | upraviť zdroj]

Dokazujeme sporom. Predpokladáme, že je racionálne číslo. To znamená, že existujú celé čísla a také, že

pričom je rôzne od nuly a a nesúdeliteľné.

Umocnením oboch strán rovnice na druhú dostaneme, že . Z nenulovosti vyplýva , teda číslo je párne. Keďže je štvorec, znamená to, že aj samo je párne a možno ho teda vyjadriť v tvare , kde je nejaké celé číslo. Keď posledný vzťah skombinujeme so vzťahom zistíme, že , teda , čo znamená, že aj je párne číslo. Znovu, keďže je štvorec, znamená to, že aj je párne.

Takto sme dokázali, že aj sú párne čísla a teda číslo 2 je ich spoločným deliteľom. Ale to je spor s predpokladom, že a sú nesúdeliteľné.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • P. Vopěnka, Úhelný kámen evropské vzdělanosti a moci. PRÁH 2003. ISBN 80-7252-022-9 (K histórii objavu nesúmerateľných dĺžok.)