Israel Hiebner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Izrael Hiebner
nemecký astrológ, zostavovateľ kalendárov
Iné menáIsrael Hiebner
Narodenie20. február 1619
Schneeberg, Nemecko
Úmrtie22. júl 1668 (49 rokov)
Sibiu, Rumunsko
Obal Hiebnerovho Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum (Erfurt, 1731)
Ochranné medaily (slabiky) planét (Saturn, Jupiter, Mars, Slnko, Venuša, Merkúr, Mesiac) a ich štvorce magických čísel

Izrael Hiebner alebo Israel Hiebner (* 20. február 1619, Schneeberg, Nemecko – † 22. júl 1668, Sibiu, Rumunsko) bol nemecký astrológ, zostavovateľ kalendárov.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1635 študoval právo a medicínu v Lipsku. V roku 1640 bol menovaný za mestského úradníka v Pirne neďaleko Drážďan. V roku 1643 chcel ísť študovať astronómiu na univerzitu v Lipsku, ale v Drážďanoch ho priviedol lekár a zostavovateľ kalendára Rudolph Buchbach k astrológii. V rokoch 1644-45 bol vo Freibergu, kde vydal svoju prvú knihu o vplyve Mesiaca a Saturnu, a tu napísal aj svoj prvý kalendár na rok 1646.

V roku 1645 odišiel do Norimbergu, kde si čoskoro získal veľkú reputáciu vďaka svojim predpovediam. Potom mu vydavateľ kníh Wolfgang Endter (1593 – 1659) zaplatil za jeho kalendáre až 300 guldenov, pričom za iné kalendáre zvykol platiť 50 guldenov.

V roku 1648 prešiel cez Bamberg a Würzburg do Hesenska. Publikoval Practica Reformata vo Frankfurte nad Mohanom. V máji 1649 bol v Kasseli, kde ho zamestnala kňažná von Eisenach, ale o pol roka neskôr bol prepustený s nie veľmi lichotivým odporúčaním. Od roku 1650 učil matematiku v Erfurte. Práve tu vydal svoje majstrovské dielo Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum. Pre svoje predpovede sa dostával do dišpút s ostatnými učencami. K ich najostrejšiemu stretu došlo s profesorom matematiky v Altdorfe Abdiasom Treuom (1597 – 1669), ktorého Hiebner nazval „lenivým altdorfským počítadlom“. V roku 1653 sa nachádzal v Lipsku, kde predpovedal zatmenie Slnka v nasledujúcom roku 1654. Keďže sa tak nestalo, musel z Nemecka odísť. Potom sa spomína v Linzi, kde vydal kalendár na rok 1657.

Od roku 1661 pôsobil ako lekár a astronóm v Prešove, kde v roku 1662 spolu s Johannom Patersonom Hainom (1615 – 1675) založil prvé observatórium. Veľmi si ho tu vážili, pretože skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad a jeho budova pravdepodobne slúžila ako verejná hvezdáreň, ako uvádza medirytina[1] z roku 1662. Pôsobil tu do roku 1665. Observatórium v Prešove fungovalo pravdepodobne až do roku 1672.[1]

Potom sa objavil v Sibiu, kde opäť urobil astrologické predpovede, kde aj zomrel v júli 1668. Poznal prácu Galilea a Keplera, ale učil systém zameraný na Zem. Neskôr vyvinul geo-heliocentrický model planetárneho systému.

Vo svojom diele Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum kombinoval sigillá (symboly), ochranné medaily planét s bylinami a drahými kameňmi v duchu magického prístupu (napr. Kráľovská koruna, vavrínový strom, citrón atď.). Jeho účelom bolo vyliečiť všetky choroby bez liekov. Toto dielo bolo pravdepodobne inšpirované stredovekou prácou 15 hviezd, drahokamov a bylín stredovekým Pseudo-Hermesom. Jeho práca je príručkou magického liečenia založenou na vplyve planét a interakcii bylín. Verí, že rôzne kovy, drahokamy a prívesky (sigillum) majú vplyv na pohodu a choroby. Obrázky alegoricky vyjadrujú liečivú silu planét, známe symboly a štvorce magických čísel. Použil tiež Heveliusovu mapu Selenographia. Vyzval na presné planetárne pozorovania na výrobu ochranných amuletov. Preklad jeho diela mal tiež veľký vplyv na vývoj anglickej astrológie a astronómie.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Influentz Lunae Et Saturni. Freiberg, 1644-45
  • Geburts-Minut oder der edlen Astrologischen Kunst erster Theil. Norimberg-Bitterholt, 1645
  • Practica Reformata. Oder Rechtfundirter Astrologischer Tractat. Frankfurt, 1648 a 1650
  • Mysterium Sigillorum, Herbarum & Lapidum Barley: Vollkommene Cur und Heilung aller Kranckheiten Schäden und Leibes - auch Gemüths-Beschwerungen durch unterschiedliche Mittel ohne einnehmung der Artzney. Erfurt, 1651, 1698 a 1731, 1735
  • Geursachte Apologia und Schutzrede Izrael Hiebners von Schneeberg. Lipsko, 1653

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b História astronómie v Prešove - Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]