Isthmické hry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Isthmijské hry)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa Argolidu, Isthmos je na mape vpravo hore

Isthmické hry[1] (iné názvy: isthmijské hry, istmijské hry, istmické hry[2]; od starogr. Ίσθμια – Isthmia) boli starogrécke súťaže usporadúvané na počesť boha Poseidóna na druhej strane Korintskej šije, pri pobrežnej obci Isthmia.[3][4]

Miestom konania isthmijskych hier bola Korintská šija v Argolide. Hry sa usporadúvali na počesť boha Poseidóna. Staroveké korintské mýty hovoria, že Poseidón získal túto zem po spore s bohom Héliom. Ich rozhodcom sa stal Hekatoncheir Briareos, ktorý Korintskú šiju prisúdil Poseidónovi a Héliovi odovzdal výšinu nad Korintom.[5] Podľa Aténčanov hry založil mýtický hrdina Théseus a podľa Korinťanov Sizyfos.[5][6] Už od pradávna tam stál Poseidónov chrám, ktorý bol po požiari v roku 475 pred Kr. obnovený. Pri jeho juhovýchodnom rohu sa kedysi nachádzal starý štadión, z ktorého archeológovia odkryli len kamenný prah so stopami po štartovacích bránkach.[6] Nový štadion podľa Pausania postavili z bieleho mramoru,[7] v nehlbokej prieliačine pri pobreží, z neho sa odkryla bežecká trať dlhá 181,2 metra a časť oblúka.[6]

V Isthmii sa slávnosť na počesť boha Poseidóna usporadúvala pravdepodobne už v dávnej minulosti, ale na celogrécku slávnosť bola zreorganizovaná až v rokoch 582570 pred Kr. za pomoci potomkov korintského tyrana Kypsela, a tak sa stali spolu s olympijskými, pýthijskými a nemejskými hrami súčasťou tzv. panhelénskych hier. Odvtedy sa jednotlivé hry časovo neprekrývali. Isthmijské hry sa usporadúvali každé dva roky, v nepárnych rokoch olympijského štvorročia vždy koncom leta.[3][6]

Hry mali podobnú náplň ako olympijské, súťažilo sa na nich v atletických i jazdeckých disciplínach, ale navyše v recitácii, hudbe a ako na jediných gréckych hrách aj v maliarstve. Odmenou víťaza isthmijských hier bol veniec zo zelerových listov,[8] za rímskych čias z konárov pínie, ktorej stálozelené ihličie, symbolizovalo večne sa vlniace zelenkavé morské vody boha Poseidóna.[6]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. isthmické hry. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In - Kalg), s. 228.
  2. istmické hry. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník II. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-659-0. s. 397.
  3. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 364.
  4. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 25.
  5. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,1,3.
  6. a b c d e Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 134.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,1,7.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,48,2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]