Ivan IV.
| Ivan IV. | |
| cár a samovládca všetkej Rusi | |
 Forenzná rekonštrukcia tváre Ivana IV. od Michaila Gerasimova | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Rurikovci |
| Panovanie | 16. január 1547 – 18.jul./28. marecgreg. 1584 |
| Korunovácia | 16. január 1547 |
| Predchodca | Vasilij III. |
| Nástupca | Fiodor I. |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Ivan Vasilievič |
| Narodenie | 25. august 1530 Kolomenskoje, Moskovské veľkokniežatstvo (dnešné Rusko) |
| Úmrtie | 18.jul./28. marecgreg. 1584 (53 rokov) Moskva, Ruské cárstvo (dnešné Rusko) |
| Pochovanie | Archanjelský chrám, Moskovský kremeľ |
| Vierovyznanie | ruská pravoslávna cirkev |
| Rodina | |
| Manželka |
Anastasija Romanovna (1547–1560) Marija Temriukovna (1561–1569) Marfa Sobakinová (1571–1571) Anna Koltovská (1572–1572) Anna Vasilčiková (1575–1576) Marija Nagaja (od 1580) |
| Potomstvo | |
| Otec | Vasilij III. |
| Matka | Jelena Glinská |
| Odkazy | |
 | Ivan IV. (multimediálne súbory na commons) |
Ivan IV. Vasilievič, celým menom Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov, známy aj ako Ivan Hrozný (* 25. august 1530, Kolomenskoje, Moskovské veľkokniežatstvo – † 18.jul./28. marecgreg. 1584, Moskva, Ruské cárstvo[1]), bol od roku 1533 veľkokniežaťom Moskovského kniežatstva a roku 1547 ako prvý Rus si osvojil titul cár. Za jeho vlády došlo k rozvoju ruského absolutizmu.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan IV. Vasilievič formálne začal vládnuť už vo svojich troch rokoch, ale skutočnú vládu vykonávala jeho matka Jelena Glinská. Po matkinej smrti roku 1538 sa vlády zmocnila vysoká ruská šľachta (bojari), vedená urodzeným rodom Šujských. V roku 1547, keď mal sedemnásť rokov, vyhlásil sa za svätého cára a samovládcu Rusi.
Začiatok jeho skutočnej vlády sa niesol v znamení reforiem vzťahujúcich sa na štátnu správu a presadzovanie centrálnej absolutistickej moci cára na úkor bojarov. Práve proti nim bolo namierené Ivanovo rozhodnutie z roku 1564, keď nechal sformovať opričninu, ruské územie podriadené priamo cárovej vláde, danej v léno opričníkom. Tento takzvaný pomestnyj systém mal cárovi zaistiť poslušnosť opričníkov, ktorých plánoval použiť v ozbrojenom boji proti bojarom, ktorí sa priečili jeho absolutistickej moci.
Za Ivanovej vlády sa do Ruska po prvýkrát dostala kníhtlač. Ivan zabezpečil odbytištia ruského tovaru založením obchodnej stanice v prístave Archangeľsk, kde sa rozvinul čulý obchodný styk, najmä s anglickými kupcami.
Na juhovýchode zlikvidoval Ivan IV. vládu Tatárov a pripojil Kazanský a Astrachánsky chanát k Moskovskej Rusi. S územnou expanziou pokračoval východným smerom a po prvýkrát umožnil Rusom kolonizovať časť západnej Sibíri. Zároveň zaviedol niektoré zákony obmedzujúce slobodný pohyb roľníkov.
Užší kontakt s Európou získal Ivan IV. počas livonských vojen. Tento dlhoročný konflikt, pri ktorom Ivan bojoval so Švédskom, Poľskom a Litvou, nakoniec Moskovskú Rus značne vyčerpal a ruský prístup k Baltu nezabezpečil. Tieto problematické dôsledky ťažko dopadli na Ivanovu osobnosť s počiatočnými hlbokými psychickými problémami. Jeho krajná podozrievavosť a strach o seba samého sa prejavovala v krutosti nielen voči svojim otvoreným nepriateľom (bojari), ale postupne sa obracala aj proti najbližšiemu okoliu. Roku 1581 napríklad surovo zbil tehotnú manželku syna Ivana, ktorá potom potratila. Pri konflikte udrel do hlavy aj Ivana (nastupníka trónu), ktorý pár dni po incidente zomrel.
Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútavali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek novgorodských mešťanov.
Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahli do ruských pomerov. V roku 1584 Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý Fiodor Ivanovič. Skutočnej vlády sa ujal Boris Fiodorovič Godunov, čo však krajine pokoj nezabezpečilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie smutnoje vremja (smutná doba; v skrátenej podobe smuta).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ivan the Terrible. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2024-03-05]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LICHAČEV, D. S.; LURJE, J. S. (eds.). Listy Ivana Hrozného. 1. vyd. Praha : SNKLHU, 1957. 337 s. (po česky) [Edícia Živá díla minulosti, zv. 15.; preklad a vysvetlivky Hana Skálová; obsahuje dvadsať listov z rozsiahlej korešpondencie ruského cára Ivana IV., ktoré sú adresované jednak európskym panovníkom (anglickej kráľovnej Alžbete I., poľským kráľom Žigmundovi II. Augustovi a Štefanovi Báthorymu) a iným významným historickým osobnostiam (napr. cárovmu politickému protivníkovi kniežaťu Andrejovi Kurbskému)].
- MADARIAGA, Isabel de. Ivan the Terrible : first tsar of Russia. 1. vyd. New Haven : Yale University Press, 2005. xxi + 484 s. ISBN 0-300-09757-3. (po anglicky)
- PAYNE, Robert; ROMANOFF, Nikita. Ivan Hrozný. 1. vyd. Praha - Plzeň : Beta-Dobrovský - Ševčík, 2008. 365 s. ISBN 978-80-7306-337-5. (po česky)
- SERCZYK, Władysław Andrzej. Ivan IV. Hrozný : car vší Rusi a stvořitel samoděržaví. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2004. 223 s. ISBN 80-7106-577-3. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan IV.