Preskočiť na obsah

Ján Baptista Ilešházi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Baptista Ilešházi
stoličný predstaviteľ, politik
Narodenie1737
Bratislava, Uhorské kráľovstvo
Úmrtie10. máj 1799
Dubnica nad Váhom, Uhorské kráľovstvo
Rodový erb
pečať Illesházy Ján 1782 Dubnica

Ján Baptista Ilešházi alebo Ján Ilešházi[1] (maď. Illésházy Baptista János; * 1737, Bratislava  – † 10. máj 1799, Dubnica nad Váhom) bol príslušník uhorského magnátskeho rodu Ilešháziovcov (maď. Illyésházy alebo Illésházy), pôvodom z Eliášoviec (okres Dunajská Streda). V rokoch 1766 – 1799 zastával funkciu trenčianskeho a liptovského župana.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Otcom Jána Baptistu (Krstiteľ) bol magnát, gróf Jozef Ilešházi (1700 – 1766) a jeho matkou rakúska grófka Terézia Petronela von Abensberg-Traun (1710 – 1790). Mal viacerých súrodencov, dospelosti sa dožili len tri sestry (Mária Terézia, Júlia a Mária Františka). Po smrti otca Jozefa sa stal v roku 1766 trenčianskym a liptovským županom. Bol aj členom sedmipanskej súdnej tabule, kráľovským komorníkom a skutočným tajným radcom.

Na svojich panstvách sa snažil zavádzať moderné pracovné postupy a niektoré technologické novinky. V roku 1788 založil na svojom panstve Brumov v Bielych Karpatoch skláreň Svätej Sidónie (pomenovaná na počesť jeho manželky).

Ján Baptista podporoval aj rozvoj slovenského písomníctva, nechal preložiť do slovenčiny jednu modlitebnú knihu a pôrodnícku príručku lekára I. Černaja. Podporoval aj aktivity Slovenského učeného tovarišstva. Na jeho fare v Dubnici nad Váhom pôsobil Ondrej Mesároš, popredný predstaviteľ bernolákovského hnutia. Sám bol literárne činný, ale jeho diela zostali v rukopise.

Bol tiež mecenášom umenia, najmä architektúry. V roku 1760 nechal v Dubnici postaviť kalváriu a prestaval tiež tamojší zámok, postavil aj kostol v Borovciach. Prispel aj k rozvoju kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach.

Od roku 1761 bola jeho manželkou Sidónia Baťáňová (hist.: Batthyány). Mal dvoch synov: staršieho Štefana (1762 – 1838) a mladšieho Antona (1775 – 1799) a dve dcéry: Jozefínu (vydatá za grófa Františka Jozefa von Windischgrätza) a Máriu (vydatá za grófa Feketeho).

Zomrel v kaštieli v Dubnici nad Váhom. Pochovaný je vo farskom kostole v Trenčíne vedľa svojich predkov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ILEŠHÁZI. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 45-46.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ILEŠHÁZI, Ján Baptista. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 599 s. S. 484–485.
  • BABIČOVÁ, Katarína; HÁBL, Vlastimil; UČNÍKOVÁ, Daniela. Ilešháziovci : rodová zbierka obrazov : Trenčianske múzeum - palác Zápoľských - expozície stále. Trenčín : Laugar, 1998. 56 s. ISBN 80-967970-0-X.
  • PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1.