Ján Jakub Löwenburg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ján Jakub Löwenburg (? – † 16. júl 1732, Teplička nad Váhom) bol sliezsky gróf, generál, cisársky tajný radca, hlavný súdny radca a riaditeľ uhorskej komory.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Sliezsku šľachtickým rodičom, otcovi Friedrichovi Löwenbaurovi a matke Catarine von Schultheißovej. Rok jeho narodenia je neznámy. Zomrel 16. júla 1732 na strečnianskom panstve v Tepličke nad Váhom.[1] Mal brata Friedricha, ktorý bol cisárskym generálom a poľným maršalom.

Slúžil v cisárskej armáde ako generál do 23. marca 1683, keď od cisára Leopolda I. získal titul barón a šľachtický erb, žil pod priezviskom Lovorovszky (Loworoffsky). To si po tom, čo sa z Poľska presťahoval na rodinné panstvo do Sliezska, zmenil na „Löwenburg.“ Po potlačení Tököliho povstania v roku 1686 získal v roku 1687 majetky v Tepličke nad Váhom spolu so zrúcaninou hradu Strečno (Niektoré zdroje uvádzajú, že už v roku 1676.) s poddanskými dedinami až po hranice Oravy. Majetky vlastnil aj na Morave v Slavičíne. V roku 1698 získal darovacím listom vo Viedni časť Vešeléniho ulice. V roku 1691 bol povýšený do grófskeho stavu. Okrem funkcie generála zastával aj funkciu na cisárskom dvore ako cisársky tajný radca. V roku 1723 získal funkciu hlavného súdneho radcu uhorskej komory. V roku 1730 funkciu predsedu komisie a vedúceho stoličného úradu v dolnouhorskej župe Békéš. Od roku 1726 bol aj riaditeľom Uhorskej komory v Košiciach. Bol dva krát ženatý. Jeho prvá manželka bola Katarína Tököliová, dcéra Štefana Tököliho. V roku 1700 sa im narodila dcéra Mária Eva von Löwenburg. Katarína Tököliová 27. januára 1701 zomrela. Ján Jakub Löwenburg sa druhý raz oženil s Máriou Alžbetou von Windischgrätz, s ktorou mali osem detí: päť dievčat a troch chlapcov.[2]

V roku 1727 založil základ pre nadáciu vo výške dvadsaťtisíc florénov na stavbu kláštora a školy piaristov v Ružomberku. Škola bola v roku 1790 povýšená na gymnázium a mala vzdelávať mládež z Liptova, Oravy a Turca.

Do svojho dedičského závetu pre majetkové vysporiadanie 14. apríla 1731 uviedol, že ustanovil svoju jedinú dcéru z prvého manželstva jediným dedičom pod výslovnou podmienkou: „že ak by mala zomrieť predtým, ako dosiahne plnoletosť, alebo zomrie bez dedičov, celý jeho majetok v Rakúsku nech je venovaný piaristom na rozšírenie školy vo Viedni.“ Dcéra sa zosobášila s grófom Antonom Gaisruckom, ale ten nečakane zomrel, takže sa mohol majetok použiť podľa závetu cez nadáciu na výstavbu kolégia piaristov.

Pamiatky spojené s J. J. Löwenburgom[upraviť | upraviť kód]

  • V neskorobarokovej (pôvodne dvojpodlažnej stavbe) z roku 1735,; pôvodne Kolégium piaristov, ktoré založil gróf Ján Jakub Löwenburg; dnešné štátne gymnázium. Zakladaciu listinu gymnázia schválil cisár Karol VI. 16. apríla 1729. Nad pôvodným zrušeným vstupným portálom gymnázia je umiestnená tabuľa s latinským textom: ” AD MAIOREM DEI GLORIAM, ET BEATISSIMAE VIRGINIS MARIAE HONOREM. SHOLA PIAS ROSENBER GEAE, FUNDAVI EGO, JOANNES JACOBUS. COMES A LÖWENBURG 1727.” (Ku väčšej chvále Boha a cti blahoslavenej Panny Márie, zakladal som školu piaristov v Ružomberku, ja gróf Ján Jakub Löwenburg 1727.)
  • Stĺp Najsvätejšej Trojice z roku 1701 v Šoproni v Maďarsku. V apríli 1695, po vypuknutí epidémie, ostrihomský arcibiskup kardinál gróf Leopold Karl von Kollonitsch navrhol mestskému magistrátu, aby bol z vďačnosti, že mesto prežilo postavený stĺp Svätej Trojice. Nápis na podstavci pripomína ako grófka Katarína Tököliová (sestra Imricha Tököliho) a jej tretí manžel, gróf Ján Jakub Löwenburg vytvorili finančný základ pre jeho stavbu a údržbu. Na prednej strane druhej úrovne podstavca je v maďarskom jazyku dvojitý nápis: "Löwenburg-Thököly, Táto umelecká socha bola postavená grófom Jánosom Jakubom Löwenburgom a jeho manželkou v roku 1701, bola obnovená občanmi Šoprone, slobodného kráľovského mesta v rokoch 1797, 1847, 1883 a 1911".[3]
  • Budova Löwenburgovho konviktu vo Viedni. O Löwenburgovej nadácii pre založenie piaristickej školy a internátu svedčí nápis na budove vo Viedni: „Convictus Austriacae et Hungaricae Nobilitatis A. D. Joanne Jacobo Comite a Löwenburg Fundatus MDCCXXXII“. Budova bola neskôr dvakrát rozšírená prístavbou; v roku 1749, v rokoch 1765-1768 bol pristavený kostol a v roku 1772 tam bolo zriadené fyzické múzeum a knižnica.
  • Loretánska kaplnka v Tepličke nad Váhom. Názov a vzhľad kaplnky pochádza z talianskeho pútnického mesta Loreto. Kaplnku dal v rokoch 1728 – 1729 pristavať k severnej strane kostola gróf Löwenburg. Bola zasvätená Loretánskej Panne Márii. Neporušené telo Žofie Bosniakovej bolo najskôr prenesené zo strečnianskej hradnej krypty do krypty kostola v Tepličke nad Váhom a odtiaľ v roku 1729 do kaplnky. V kaplnke, pod obrazom s vlastnou podobizňou mumifikované ostatky Žofie Bošniakovej ležali do roku 2009, kedy boli zničené ohňom. Neskôr boli uložené do kovovej schránky a nanovo vystavené v kaplnke.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Czobor de Czoborszentmihály family. [online]. . Dostupné online.
  2. Geneall 2000 [online]. . Dostupné online.
  3. Discover Baroque Art. [online]. . [1] Dostupné online.]