Ján Stock
Ján Stock | |
spišský prepošt a lekár | |
Štát pôsob. | České kráľovstvo, Uhorsko, Poľské kráľovstvo |
---|---|
Narodenie | 1391 Głogów |
Úmrtie | 1464 Budín |
Alma mater | Jagelovská univerzita, Viedenská univerzita a Univerzita v Padove |
Súrodenci | Mikuláš Stock |
Ján Stock (* okolo roku 1391, Głogów – † 1464, Budín) bol spišský prepošt a osobný lekár Žigmunda Luxemburského, Albrechta Habsburského a Alžbety Luxemburskej.[1][2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z dolnosliezskeho mesta Głogów. Prvýkrát sa spomína v univerzitnej matrike Krakovskej univerzity, kde začal študovať okolo roku 1411. O rok neskôr tam začal študovať aj jeho brat Mikuláš. Neskôr v roku 1413 obaja bratia prešli na Viedenskú univerzitu, kde Ján študoval medicínu a Mikuláš právo. Doktorát z medicíny získal v roku 1422 na Padovskej univerzite. To ho ihneď zaradilo do okruhu lekárov Žigmunda Luxemburského, keďže z kráľovskej listiny z roku 1434 vypláva, že bol kráľovským lekárom už dvanásť rokov. V roku 1424 ho Žigmund Luxemburský prijal medzi svojich familiárov. Neskôr sa stal aj kráľovým radcom.[3]
V roku 1426 získal hodnosť lektora v Jágerskej kapitule, potom vratislavský kanonik. Niekedy pred rokom 1433 pôsobil ako profesor medicíny v Budíne. Neskôr získal prepozitúru Chrámu svätého Petra v Budíne.[1] Táto hodnosť mu pravdepodobne slúžila na zabezpečenie živobytia v službách Žigmunda Luxemburského. Potvrdzujú to aj zmienky z roku 1433, keď Žigmund Luxemburský podnikol korunovačnú jazdu do Ríma, kde bol 31. mája korunovaný za cisára a v ten istý deň potvrdil Jánovi a Mikulášovi získanie erbu, ktorý im udelil v roku 1431. Na jeseň roku 1433 Žigmund Luxemburský menoval Jána Stocka za spišského prepošta, keďže predošlý spišský prepošt Juraj z Kežmarku toho istého roku zomrel v husitskom zajatí. V roku 1435 žiadal o prepozitúru Chrámu svätého Petra v Budíne, ale nebolo mu vyhovené. Ďalšie prosby Jána Stocka pochádzajú z roka 1437, keď žiadal o privilégium používať prenosný oltár a možnosti slúžiť bohoslužbu aj miestach zasiahnutých interdiktom a tiež o dišpenz prekážky (jeho lekárska činnosť) prijatia vyšších svätení. Prvá žiadosť poukazuje na charakter Stockovho pôsobenia v službách Žigmunda Luxemburského, ktorý sa v rokoch 1436 – 1437 snažil ovládnuť České kráľovstvo.[3]
Zlom v kariére Jána Stocka nastal po smrti Albrechta Habsburského v roku 1439 a následnému zápasu o uhorský trón. Ján Stock musel venovať viac pozornosti Spišskému prepoštstvu, pretože v roku 1440 poľský kráľ Vladislav III. udelil spišské prepoštstvo senjskému biskupovi Jánovi de Dominis. Avšak Jánovi Stockovi sa podarilo držbu prepoštstva obhájiť aj vďaka intervencii kráľovnej regentky Alžbety Luxemburskej. Pravdepodobne počas bojov o uhorskú korunu sa utiahol do Levoče. V 40. a 50. rokoch 15. storočia prebiehali na území Spiša rôzne vojenské strety s bratríkmi, čo spôsobilo zhoršenie hmotného zabezpečenia prepoštstva, napríklad v dôsledku neplatenia desiatkov. Pri riešení Ján Stock neváhal použiť exkomunikáciu alebo interdikt. Neskôr sa dostal do viacerých sporov so spišskými kanonikmi. Doložené sú aj jeho početné intervencie u spišských starostov vo veci spornej cirkevnej jurisdikcie na území poľského zálohu.[3]
Okrem správy Spišského prepoštstva udržiaval kontakty aj s mimospišským prostredím, o čom svedčí jeho písomná komunikácia zachovaná v Krakove alebo pozícia arcidiakona Ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1450 sa zúčastnil na Ostrihomskej synode zvolanej arcibiskupom Dionýzom Sečianskym. Centrá Uhorska navštevoval aj kvôli panovníkom ako Ladislav V. a neskôr Matej Korvín, ktorí potvrdili viaceré jeho privilégia. Neskôr bol členom diplomatickej misie nitrianskeho biskupa Alberta Vetésiho k pápežovi Piovi II. Od neho neskôr v roku 1459 získal Ján Stock potvrdenie privilégií spišských prepoštov.[3] V nadväznosti na to zvolal v roku 1460 synodu do Levoče, ktorej uznesenia zostavil pod názvom Constitutiones synodale[p. 1].[1][2] Okrem ustanovení týkajúcich sa mravov a disciplíny vznikla aj potreba rozšírenia Chrámu svätého Martina v Spišskej Kapitule, čo reflektuje privilégium od pápeža Pia II. z roku 1459. Ján Stock začal s prestavbou a rozšírením chrámu v roku 1462, ale jej dokončenia sa nedožil. Zomrel v roku 1464, keď odcestoval kvôli povinnostiam do Budína. Dostavbu chrámu dokončil jeho nástupca Gašpar Back. Ján Stock vo svojom testamente zanechal 5 000 uhorských zlatých na dostavbu chrámu.[3]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Autor rukopisných prác mravoučného, náboženského obsahu a konštitúcií synody z roku 1460. Okrem toho vlastnil knižnicu s kódexami lekárskeho a mravoučného obsahu.[1][2]
- Brevarium vitae sue liber de operibus, 1450
- Sermones sacri, 1455
- Constitutiones synodales, 1460
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zachovali sa iba štatúty synody v kódexe so signatúrou Cod. 73, ktorý je uložený v univerzitnej knižnici Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d STOCK, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-216-7. S. 350.
- ↑ a b c CHALUPECKÝ, Ivan. STOCK, Ján. In: PAŠTEKA, Július, et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. S. 1279 – 1280.
- ↑ a b c d e OLEJNÍK, Vladimír; LABANC, Peter; GLEJTEK, Miroslav. Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly I. od počiatkov Spišskej Kapituly po vznik biskupstva. Ružomberok : VERBUM, 2021. ISBN 978-80-561-0857-4. S. 181 – 183.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- PRÍKAZSKÝ, Viktor. K dejinám zdravotníctva na Spiši. Spiš (Košice: Východoslovenské vydavateľstvo), 1968, roč. 2, s. 325.
- SOPKO, Július. K poľsko-slovenským kultúrnym stykom do polovice 15. storočia. Historické štúdie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1970, roč. 15, s. 151.
- MARTINCZAK, František. Medicína na Spiši v rokoch 1412 – 1770. Spiš (Košice: Východoslovenské vydavateľstvo), 1973, roč. 3 – 4, čís. 1, s. 156.
- RUŽIČKA, Vladislav. Školstvo na Slovensku v období neskorého feudalizmu. Bratislava : SPN, 1974. S. 139.
- JUNAS, Ján; BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária. Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin : Osveta, 1985. S. 368.
- Ján Stock – prepošt Spišskej Kapituly 1433 – 1466. In: SROKA, Stanisław Andrzej. Epizód z dejín Spiša a Šariša v neskorom stredoveku. Krakov : Homini, 2001. ISBN 83-87933-86-4. S. 31 – 32.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Stock v biografii Dominikánskeho knižného inštitútu