Ján Turzo (1678 – 1759)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rodový erb

Ján Turzo z Nosíc tiež Thurzó de Noszicz (* 6. november 1678, Hložka, okres Púchov – † 1759, Trenčín) pedagóg, evanjelický kňaz a literát.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • Otec: Mikuláš Thurzó de Noszicz
  • Matka: Katarína

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vetva tohto rodu žila ešte v 20. storočí v Trenčíne a v Sedličnej. Pochádzal zo starej trenčianskej župnej zemianskej rodiny Thurzó de Noszicz. Jeho predkovia boli pôvodne dedičnými richtármi v Nosiciach. V roku 1578 sa spomína jeho praded ako trenčiansky richtár.

Základné vzdelanie získal na šľachtickej škole Ostrošičovcov v Beluši u Jána Petríka a v škole poddanského mestečka Beluša u rektora Hnilicena. Potom študoval v evanjelickej škole v Trenčíne , v gymnáziách v Rábe (Gyori), Levoči a v Rožňave, v rokoch 1705 – 1708 teológiu, filozofiu a prírodné vedy na univerzite vo Wittenbergu.

Krátko pôsobil ako učiteľ v poľskej Vratislave a aj ako rektor školy v Žiline. V roku 1709 sa stal vychovávateľom a učiteľom u Suľovských na hrade Roháč (Suľov), potom v roku 1712 u Pavla Silvaya v Zemianskom Lieskovom a v rolu 1713 u Alexandra Žambokrétyho v Malých Žabokrekoch. V rokoch 1714 – 1741 bol rektorom predmestskej triviálnej školy v Trenčíne.

Príležitostne vykonával v Súľove a v Trenčíne aj kazateľa. Už počas štúdia v Nemecku prispel gratulačnými veršami do spoločného zborníka. V roku 1736 vydal v latinčine a v slovakizovanej češtine veršovanú smútočnú odobierku nad smrťou svojho priateľa Daniela Knoglera, potomka rakúskeho exulanta a trenčianskeho mešťana.

Je autorom trojjazyčného latinsko-slovensko-maďarského diela pre gymnáziá o tvorbe latinských slovies a štvorrečovej gramatiky (1729, ale nevyšla tlačou). Je aj autorom nevydaného latinského Opisu Trenčianskej župy (Descriptio comitatum Trenchiniensis). Spolupracoval s polyhistorom Matejom Belom na jeho monografii Trenčianskej župy (Notitia… comitatus Trenchiniensis, dosiaľ a zostala v rukopise).

Bol pochovaný na evanjelickom cintoríne. Hrob sa nezachoval.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Michal Slávik: Slovenskí národovci do 30. októbra 1918.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]