Ján Ušiak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
por. Ján Ušiak
Partizánsky veliteľ počas II. svetovej vojny
Partizánsky veliteľ počas II. svetovej vojny
Narodenie5. október 1914
Budiná
Úmrtie3. november 1944 (30 rokov)
Čeladná, Protektorát Čechy a Morava
PoznámkySlovenský biografický slovník T – Ž., VI. zväzok, Matica Slovenská, 1994, s. 194.
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Ušiak

Ján Ušiak (* 5. október 1914, Budiná – † 3. november 1944, Čeladná, Česko) (niekedy Janko Ušiak) bol prvým veliteľom 1. česko-slovenskej partizánskej brigády Jana Žižku z Trocnova, operujúcej počas druhej svetovej vojny na slovensko-moravskom pomedzí. Táto brigáda bola najsilnejšou partizánskou jednotkou operujúcou na území Čiech a Moravy počas druhej svetovej vojny.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Ján Ušiak sa narodil v obci Budiná v okrese Lučenec. Jeho rodina sa v roku 1921 presťahovala do obce Bakta (dnes mestská časť Rimavskej Soboty). Po skončení základnej školy pracoval na otcovom hospodárstve a furmančil. V rokoch 1937 narukoval do vojska Česko-slovenskej armády, do posádky v Moste. Po rozbití Česko-Slovenska sa z vojenčiny predčasne vrátil do Bakty s hodnosťou slobodníka. Keďže Bakta pripadla Maďarsku, pokúšal sa o získanie slovenského občianstva. Snáď i kvôli jeho nedávnym vojenským skúsenostiam sa mu však slovenské občianstvo v Maďarsku získať nepodarilo. V roku 1942 narukoval do maďarskej armády, s ktorou bojoval na východnom fronte. Tam sa dostal do zajatia, v ktorom požiadal o vstup do československých jednotiek. Od decembra 1943 sa stal členom Prvého Československého armádneho zboru v ZSSR. Absolvoval výcvik v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Sviatošine. Bol veliteľom jednej z ôsmich rôt Brigády Jana Žižku, ktorej dvadsaťjedenčlenné jadro bolo 21. augusta 1944 v dvoch fázach vysadené pri Sklabini. Z tohto výsadku sa sformovala Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá sa podieľala na obsadení Martina, Vrútok a úspešne zasiahla aj do bojov o Strečno. Po skončení bojov prišiel začiatkom septembra 1944 z Ukrajinského štábu partizánskych hnutí v Kyjeve rozkaz prebiť sa na Moravu a začať s pomocou moravských odbojárov partizánske akcie. Začiatkom septembra 1944 sa Ušiakova partizánska brigáda, premenovaná na Prvú česko-slovenskú partizánsku brigádu Jana Žižku z Trocnova, začala presúvať na Moravu, pričom operačným strediskom sa stal priestor Štiavnika. Brigáda sa o prechod pokúšala 21. a 22. septembra 1944 pri Malých Karloviciach a 24. a 25. septembra pri Veľkých Karloviciach v priestore Podťaté. Skupina vedená D. B. Murzinom prešla na Moravu 29. septembra 1944, druhá skupina pod vedením Jána Ušiaka sa prebila až v prvej polovici októbra 1944.

Ján Ušiak bol po mnohých úspešných akciách 2. 11. 1944 v lokalite Čertovho mlyna po zrade poranený Nemcami do oboch rúk. 3. 11. 1944 sa v Čeladnej v obkľúčení Nemcov sám zabil.

Aktivita na slovensko-moravskom pomedzí[upraviť | upraviť kód]

Boje spojené s prechodom Ušiakovej partizánskej brigády na Moravu predstavujú najväčšie ozbrojené stretnutie s fašistami do príchodu Červenej armády v čase II. svetovej vojny na území Čiech a Moravy. Brigáda Jána Žižku zabila vyše 400 Nemcov a zničila veľké množstvo zbraní a streliva. Samotná brigáda však stratila okolo 200 bojovníkov. Prvá česko-slovenská partizánska brigáda Jana Žižku uskutočnila najviac bojov v oblasti Velké Karlovice, Vsetín, Valašské Meziříčí a Čeladná. Prepady a pasce na cestách, priame útoky na nemecké strážne jednotky, sklady a menšie vojenské jednotky zaznamenali veľký ohlas u miestneho obyvateľstva. Počas tohto obdobia s partizánmi spolupracovalo vyše 3-tisíc obyvateľov, pričom samotná brigáda sa z rozrástla z počiatočných 315 až na 1200 členov.

Pochopiteľne, že nacisti chceli stoj čo stoj zabrániť rozširovaniu partizánskeho hnutia na Moravu. 22. októbra preto zorganizovali protipartizánsku ofenzívu nasadením oddielu „Ruhsam“, ktorý v skorých ranných hodinách prepadol brigádu v jej prvom sídle, v chate Klubu českých turistov na Trojačke.

Po urputných bojoch rozdelil Ušiak jednotku na dve časti. Štáb s radistami bol umiestnený na úpätí Kněhyne, druhá skupina prešla do priestoru Radhošťa. Do štábu však prenikol konfident ostravského gestapa Jan Dvořák a po získaní dôvery vyjednal stretnutie s odbojovými pracovníkmi v priestore Čertovho mlyna, pri ktorej malo prísť k prijatiu nového člena partizánskej brigády. Táto bola v stredu 2. 11. 1944 prepadnutá gestapom, ktoré v danom priestore vykonávalo preventívnu prehliadku. Ján Ušiak bol piatimi zásahmi poranený do oboch predlaktí a kapitán Murzin mal priestrel kolena. Zranených veliteľov sa nepodarilo nájsť a na ich návrat sa čakalo až do 14. hodiny, kedy sa strhol ďalší, omnoho silnejší a dlhšie trvajúci boj.

Veliteľ oddielu Ján Ušiak sa počas celej doby ukrýval v lese, a až okolo 18. hodiny sa s pomocou miestneho horára dostal do hostinca pod Martiňákom. V nočných hodinách bol prevezený Oldřichom Machandrom do Čeladnej, odkiaľ chcel Jan Dvořák zorganizovať Ušiakov prevoz do Ostravy – do rúk gestapa. Zrejme následkom zlej koordinácie však okolo poludnia 3. 11. 1944 dom mäsiara Machandru obsadil nemecký vojenský oddiel. Jan Dvořák sa ako prvý vzdal a partizánsky veliteľ Ján Ušiak, medzičasom vo vysokej horúčke, svoj život ukončil výstrelom z pištole. Jan Dvořák následne bez nátlaku udal všetky osoby, spojené s činnosťou partizánov.

Pamätníky pripomínajúce Jána Ušiaka a jeho skupinu[upraviť | upraviť kód]

Pomník Jána Ušiaka v Bakte

V obci Bakta sa nachádza pomník s bustou Jána Ušiaka. Na pamätnej tabuli je vyryté: "Za slobodu za krajšie žitie miliónov ľudí šiel vpred a v boji život za vlasť položil poručík s. Ján Ušiak, veliteľ partizánskej brigády J. Žižku. Narodený 5. X. 1914 v Budinej hrdinsky zahynul pri oslobodzovaní našej vlasti 3. X. 1944 v Čeladné. Česť a sláva jeho pamiatke!". Pomník bol postavený v roku 1974.

Pomník padlým nad Budinou

Nad obcou Budiná je meno Jána Ušiaka zapísané na pamätníku obeseným a padlým občanom z obce Budiná.

V sedle pod Lemešnou pri samote Na Lemešné je pamätník bojov partizánskej skupiny Jána Ušiaka a pamätník prechodu 1. česko-slovenskej brigády Jána Žižku zo Slovenska na Moravu.

Posmrtné ocenenia[upraviť | upraviť kód]

V roku 1948 bol Ján Ušiak vyznamenaný Radom SNP I. triedy a Československým vojnovým krížom in memoriam.

V roku 1992 mu bol udelený Rad Milana Rastislava Štefánika IV. triedy in memoriam.

V roku 2007 mu udelil minister obrany SR Milan Kašický hodnosť plukovníka in memoriam.

Zdroje a externé odkazy[upraviť | upraviť kód]