Jacques Necker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jacques Necker
francúzsky štátnik
Jacques Necker
Narodenie30. september 1732
Ženeva, Švajčiarsko
Úmrtie9. apríl 1804 (71 rokov)
Coppet, Švajčiarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jacques Necker

Jacques Necker (* 30. september 1732, Ženeva, Švajčiarsko – † 9. apríl 1804, Coppet, Švajčiarsko) bol francúzsky štátnik švajčiarskeho pôvodu, minister financií Ľudovíta XVI. a otec Madame de Staël.

Potom, ako zbohatol ako bankár v Paríži a zároveň mal úspech so svojimi esejami o politickej ekonómii, kráľ Ľudovít XVI. ho menoval do funkcie generálneho direktora kráľovského pokladu v roku 1776, neskôr s názvom minister financií. Zmodernizoval organizáciu ekonomiky kráľovstva a bol v opozícii voči liberalizmu svojich predchodcov. Odvolali ho v roku 1781 krátko po veľkých burzových špekuláciách za Ľudovíta XVI. a znovu povolali do funkcie v auguste 1788 s titulom štátny minister, s trvalou podporou verejnej mienky. Necker mal právo zvolať generálne stavy, čo dosiahol ako druhý v poradí z tretieho stavu.

11. júla 1789 ho odvolal Ľudovít XVI. kvôli neprítomnosti na kráľovskom zasadnutí 23. júna 1789. Svoju funkciu znovu získal po dobytí Bastily kvôli upokojeniu revolučných davov. V Národnom zhromaždení bol konfrontovaný s opozíciou, následkom čoho podal opäť demisiu v septembri 1790 a prísne skritizoval nový princíp rovnosti.

Život[upraviť | upraviť kód]

Mladosť[upraviť | upraviť kód]

Jacques Necker bol druhý syn Karla Friedricha Neckera, advokáta v meste Custrin v Brandebursku, občanom republiky Ženeva sa stal 28. januára 1726, jeho manželka Jeanne Gautierová bola dcérou prvého zástupcu Gautiera. Vzdelával sa v penzionáte pre anglických študentov v Ženeve na účet anglickej vlády a bol predurčený špecializovať sa na anglickú korešpondenciu a záležitosti Anglicka, čo hralo dôležitú úlohu v jeho kariére.

Svoju kariéru začal v Banque Girardot, kde začal ako jednoduchý pomocník v Ženeve, potom začiatkom 1748 pracoval ako účtovník v Paríži. Jedného dňa nahradil prvého obchodného pomocníka povereného vyjednávať na burze počas jednej veľkej finančnej operácie. Viedol ju úspešne a zarobil banke 500 tisíc livrov. Získal si dôveru bankárov v Thellusson & Vernet, ktorí ho prijali za spoločníka v 1756 a dom bol premenovaný na Thellusson, Vernet & Necker.

V 1762 mu Thellusson navrhol stať sa jeho spoločníkom po odchode jeho strýka Isaaca Verneta. Vytvorili spolu banku Thellusson, Necker & Cie, ktorá získala depozity a kontá asi 350 zahraničných klientov, väčšinou zapojených do výpožičiek francúzskej monarchie.

Rýchlo zarobili majetok na špekuláciách s francúzskou štátnou pokladňou a na anglických fondoch v momente uzavretia mieru v 1763, ktorý ukončil Sedemročnú vojnu. Známosti z týchto obchodov im umožnili špekulovať v obchodovaní s obilím a profitovať na jeho výhodných kurzoch francúzskej štátnej pokladne.

Potom, ako bol jednoduchým akcionárom zastupujúcim nakúpené akcie bankovým domom, stal sa zástupcom La Compagnie française des Indes orientales v 1765. Zachránil ju tak, že sa stal strojcom obnovy cez vytvorenie jedného obratového fondu umožňujúceho financovať nákupy indickej bavlny. Fond mu umožnil obnoviť obchody s partnerom financujúcim svoje platby v Indii, čo bol dom James Bourdieu & Samuel Chollet v Londýne. Počas šiestich rokov po mieri v 1763 spoločnosť stratila len jednu loď a po vyúčtovaní hospodárenia prečítanom abbé Terrayom na zhromaždení 12. marca 1768 bol posledný predaj z Lorientu hlásený vo výške viac ako 17 miliónov.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jacques Necker na francúzskej Wikipédii.