Jadrová elektráreň Kašiwazaki-Kariwa
.jpg)
Jadrová elektráreň Kašiwazaki-Kariwa (柏崎刈羽原子力発電所) je jadrová elektráreň v prefektúre Niigata v Japonsku.
S celkovým výkonom 7 965 GW[1][2][3] a inštalovaným výkonom 8 212 GW[1] je najväčšou jadrovou elektárňou na svete.[1][2][3][4] Vyrobí elektrinu pre 16 miliónov domácností.[4] V roku 2016 bola Kašiwazaki-Kariwa svetovo šiesta najvýkonnejšia elektráreň akéhokoľvek typu.[5] Elektráreň obsahuje sedem blokov.[6] Uvedenie do komerčnej prevádzky prvého bloku bolo v septembri 1985, posledného v júli 1997.[1]
Poloha a výstavba[upraviť | upraviť zdroj]
Elektráreň leží „asi 250 kilometrov“ severozápadne od hlavného mesta Tokia[7] a je umiestnená na ploche 4,2 km², porovnateľnej so slovenskou vodnou nádržou Sĺňava.[2]
Práca na prvom reaktore začala v roku 1980.[4] V roku 1996 sa elektráreň stala prvá na svete s komerčnou prevádzkou pokročilého varného reaktora (ABWR). Tieto reaktory boli navrhnuté spoločnosťou General Electric a sú generácie III. Používajú nízko-obohatený urán.[4] Hlavným kontraktorom a dodávateľom troch blokov je Toshiba.[8] Bloky 6 a 7 boli prvé varné bloky v Japonsku certifikované na nové regulačné štandardy japonskej vlády.[4]
Bloky[upraviť | upraviť zdroj]
Elektráreň obsahuje tieto bloky[6]:
| Blok | Typ | Komerčná prevádzka | Výkon | Dodávateľ | Plánované odstavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | BWR | september 1985[1] | 1 100 MW | ||
| 2 | BWR | 1 100 MW | |||
| 3 | BWR | 1 100 MW | |||
| 4 | BWR | 1 100 MW | |||
| 5 | BWR | 110 MW | |||
| 6 | ABWR | 1996[9] | 1 356 MW | ||
| 7 | ABWR | júl 1997[1] | 1 356 MW |
Uzatvorenie[upraviť | upraviť zdroj]
16. júla 2007 postihlo Prefektúru Niigata zemetrasenie so silou 6,8 stupňa Richterovej stupnice. V elektrárni zemetrasenie spôsobilo požiar a únik rádioaktívneho materiálu. Prevrhli sa tiež nádoby s kontaminovanou vodou, ktorá vytiekla do mora. Predstavitelia elektrárne pripustili, že na tak silné zemetrasenie neboli pripravení čím prispeli k obavám. Inšpekcia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v auguste 2007 potvrdila uzatvorenie elektrárne na „niekoľko mesiacov“.[7] Nakoniec však boli zavreté až tri roky.[9]
Elektráreň bola uzavretá v roku 2012 po havárii jadrovej elektrárne Fukušima 1. Dôvodom uzávery bola neschopnosť chrániť jadrový materiál a vniknutie neautorizovaného zamestnanca do kritickej časti elektrárne.[3] Pracovník vtedy použil ID iného pracovníka.[10] V roku 2021 prevádzku zakázal japonský jadrový regulátor.[3]
Reštart[upraviť | upraviť zdroj]
Reštart elektrárne bol očakávaný v roku 2021.[1] 27. decembra 2023 japonská vláda zrušila zákaz prevádzky elektrárne.[3][10] Vláda tiež potvrdila, že operátor TEPCO je kvalifikovaný na prevádzku jadrových elektrární.[10] Prevádzkovateľ však stále potrebuje súhlas prefektúry Niigata, mesta Kašiwazaki a dediny Kariwa. Spoločnosť TEPCO sa vyjadrila, že bude pokračovať so spúšťaním elektrárne.[3]
Prevádzkovateľ elektrárne, TEPCO uviedol tieto zlepšené bezpečnostné prvky[6]:
- 15-metrové hrádze pre ochranu elektrárne od mora
- 20 tisíc ton vody určenej na chladenie reaktorov
- inštalácia ventilov na zachytenie 99,9% rádioaktívnych čiastočiek
- opatrenia na zamedzenie teroristických útokov a prírodných katastrov podľa pravidiel z júla 2013
- zvýšenie počtu bezpečnostných pracovníkov z 324 na 850 a pracovníkov z 205 na 260
- pokračujúci výcvik zamestnancov vrátane celo-závodných bezpečnostných cvičení
- oprávnenia na prevádzku ťažkých mechanizmov
- komunikácia s miestnymi komunitami prostredníctvom internetu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g GUPTA, Akanksha. Top ten nuclear power plants by capacity [online]. power-technology.com, 2019-06-26, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c GOMEZ SKOPALOVÁ, Veronika. Jadrové elektrárne: Ktorá krajina ich má najviac, koľko ich máme na Slovensku a aké bezpečné sú?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-08-26. Dostupné online [cit. 2023-12-29].
- ↑ a b c d e f OBAYASHI, Yuka. Japan lifts operational ban on world's biggest nuclear plant. Reuters (Reuters), 2023-12-27. Dostupné online [cit. 2023-12-29].
- ↑ a b c d e Kashiwazaki-Kariwa Nuclear Power Station, Japan [online]. power-technology.com, 2020-06-30, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ Deväť z desiatich najvýkonnejších elektrární na svete sú vodné elektrárne [online]. energie-portal.sk, 2016-10-24, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c Kashiwazaki-Kariwa NPS Safety Measures [online]. tepco.co.jp, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ a b SITA. Najväčšia jadrová elektráreň na svete zostane zatvorená. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-08-10. Dostupné online [cit. 2023-12-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ SHELDRICK, Aaron. Big in Japan? Hope at home for Toshiba's nuclear arm after U.S. debacle. Reuters (Reuters), 2017-03-17. Dostupné online [cit. 2023-12-29].
- ↑ a b Tepco and Toshiba join forces to upgrade Kashiwazaki-Kariwa nuclear plant [online]. neimagazine.com, 2020-06-20, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c NRA lifts ban on operations at Kashiwazaki-Kariwa nuclear plant [online]. The Japan Times, 2023-12-27, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jadrová elektráreň Kašiwazaki-Kariwa
