Preskočiť na obsah

Janovská konferencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Janovská konferencia

Janovská konferencia bola konferencia o hospodárstve povojnovej Európy. Rokovania prebiehali na jar v roku 1922 v talianskom meste Janov. Konferencie sa zúčastnilo 22 európskych štátov. Prvýkrát od skončenia vojny boli na rokovanie prizvané aj Nemecko a Rusko, dovtedy svetová diplomacia nepovažovala za vhodnú a potrebnú ich účasť na rokovaniach o problémoch Európy.

Janovská konferencia mala riešiť dva problémy:

  1. Oneskorenie Nemecka so splácaním reparácií
  2. Problémy Sovietskeho zväzu so splácaním cárskych dlhov

Výsledky konferencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Konferencia bola neúspešná, nakoľko nevyriešila problémy, ktoré si stanovila za ciele. Na prekvapenie, dohodu uzavrelo Nemecko a Rusko. Dohoda býva označovaná ako Rapallská zmluva.

Rapallská zmluva

[upraviť | upraviť zdroj]

Rapallská zmluva bola separátna dohoda medzi Nemeckom a Ruskom, podpísaná 16. apríla 1922 v prímorskom letovisku Rapall. Táto zmluva bola vlastne predchodcom zmluvy známej ako pakt Ribbentrop-Molotov. Nemecko a Sovietsky zväz sa dohodli na tom, že si navzájom nemusia splatiť dlhy. Vo vojenskej oblasti Nemecku zmluva z Rapalla (jej tajný dodatok) umožňovala obchádzať Versaillskú zmluvu. Nemci tak mohli v ZSSR cvičiť svoje letectvo na základni v Lipcku. Oba štáty mali dokonca spoločné vojenské zariadenia. Tankovú školu v Kazani. Cvičisko pre súčinnosť delostreleckých a leteckých síl vo Voroneži. Taktiež malo Nemecko k dispozícií ponorkovú základňu v zálive Zapadnaja Lica. Rusko získalo od Nemecka moderné technológie a projekty ťažkých zbraní.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Majer, M. Rapallská zmluva [online]. Bratislava: sme.sk, 17.04.2002, [cit. 2017-05-09]. Dostupné online.