Jednota bratská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Modlitebňa v Novém Měste nad Smrkem.

Jednota bratská (po latinsky: Unitas Fratrum, po česky: Jednota bratrská) je kresťanská protestantská cirkev ktorá vznikla z českej reformácie. Pôsobí na území Česka. Má presbytersko-synodálne zriadenie. Biskupom Jednoty bratrskej je v súčasnosti Evald Rucký.

Ide o cirkev vzniknutú z českej reformácie. Pôvodná Jednota bratská bola založená v roku 1457 a časom sa stala významnou zložkou českej predbielohorskej spoločnosti. Úpadok Jednoty bratskej nastal po porážke protihabsburského povstania českých stavov v roku 1620. V pobělohorských českých krajinách bola jej činnosť prakticky znemožnená. V dvadsiatych rokoch 18. storočia bola umierajúca Jednota bratská obnovená moravskými exulantmi na panstve grófa Zinzendorfa v saskej Hornej Lužici a jej centrom sa stala novo založená obec Herrnhut (Ochranov). Obnovená jednota bratská sa preslávila najmä svojimi misiami, vďaka ktorým sa značne rozrástla a stala sa svetovo významnou denomináciou, známou tiež ako Moravská cirkev alebo Moravskí bratia (Moravian Church). V Čechách a na Morave mohla znova začať verejne pôsobiť až od druhej polovice 19. storočia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Jednota bratrská vznikla v Čechách v období husitských vojen, tesne pred nástupom Jiřího z Poděbrad na český trón. Vznikla v roku 1457 v Kunvalde u Žamberka na základe myšlienok Petra Chelčického, Jana Husa a Jana Rokycanu, voleného husitského pražského arcibiskupa.

Snažili sa žiť svoj náboženský život mimo mesta a bez remesiel. V druhej generácii však nastal zlom v učení, kedy na základe učenia Lukáša Pražského sa rozhodli vstúpiť do sveta a podieľať sa na jeho správe.

Jan Amos Komenský bol ordinovaný za duchovného Jednoty bratskej. Neskôr bol aj jej biskupom.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jednota bratská v nadväznosti na pôvodnú i obnovenú Jednotu kladie dôraz na autoritu Svätého písma, podobne ako sa k tomu hlásia aj ďalšie cirkvi evanjelikálneho typu. Zakladá a rozvíja zbory z veriacich ľudí, ktorí sa osobne rozhodli nasledovať výzvu Ježiša Krista – vydať svoj život plne k dispozícii živému Bohu. Od členov sa očakáva, že sa budú podieľať na kresťanskej výchove svojich detí a na duchovnej a praktickej službe vo svojom domácom zbore. Dôraz je kladený na duchovnú dospelosť v Kristovi. Jednota bratská tiež zakladá podľa vzoru svojich otcov pri zboroch materské a základné školy a ďalšie organizácie praktickej služby (detské a mládežnícke kluby, diakonia, rodinné a materské centrá, programy prevencie, seniorské centrá), ktoré sú zastrešené asociáciou Comeniana. V súvislosti s prechodom k finančnej sebestačnosti Jednota bratská tiež zakladá spoločnosti, ktoré budú pomáhať túto sebestačnosť rozvíjať a podopierať.

Hlavný spôsob misie vidí Jednota bratská v súčasnej dobe v spôsobe života svojich členov, v ich skutočnosti a premenenom charaktere. Jednota bratská v Česku zakladá zbory aj v zahraničí (Poľsko) alebo úzko spolupracuje so zbormi a cirkvami, ktoré sa tiež hlásia k odkazom starej i obnovenej Jednoty bratskej.

Organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou organizačnou jednotkou je zbor, ktorý má presbyterné usporiadanie: na jeho čele stojí „správca zboru“ (nazývaný tiež kazateľ, pastor) a Rada starších čiže staršovstvo. Správca zboru je povolávaný Úzkou radou, rada starších je menovaná správcom zboru a uvedená do služby členským zhromaždením. Najvyšším ústavodarným orgánom je synoda, ktorá sa skladá zo správcov zborov a delegátov zastupujúcich jednotlivé zbory. Synoda je zvolávaná každoročne. Najvyšším duchovným orgánom cirkvi je najmenej trojčlenná Úzka rada, ktorá je volená synodou. N

M

Najvyšším výkonným orgánom cirkvi je Výkonná rada, ktorá spolu s Úzkou radou tvorí Radu Jednoty bratskej .

Svetová Jednota bratská (Unitas fratrum alebo tiež Moravian Church) pozostáva z 24 samosprávnych a piatich misijných provincií. Synoda svetovej Unitas fratrum je zvolávaná raz za sedem rokov. V medziobdobí sa niekoľkokrát schádza Rada svetovej Jednoty (Unity board), ktorú tvoria predsedovia rád samosprávnych provincií.

Česká provincia Jednoty bratskej má v súčasnosti celkom asi 3000 členov v 29 zboroch a ďalších misijných miestach. Prevádzkuje tri základné školy, biblickú školu a sociálnu a klubovú činnosť pri niektorých zboroch.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Říčan, R., Dějiny jednoty bratrské, Praha 1957

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jednota bratrská na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).