Preskočiť na obsah

Jednotka USB flash

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
USB flash

schéma
Vnútro USB flash disku

1 USB konektor
2 Mass storage controller
3 Testovacie kontakty
4 Flash pamäť
5 Kryštálový oscilátor
6 LED
7 Zámok
8 Miesto pre druhý pamäťový modul

Jednotka USB flash alebo USB kľúč alebo pamäťový kľúč USB alebo USB flash disk je pamäťové médium, ktoré v sebe integruje flash pamäť a rozhranie USB (univerzálna sériová zbernica). Zvyčajne sú fyzicky malé (niekedy len o niečo väčšie ako samotný USB konektor), ľahké a prenosné. Na trh boli uvedené v roku 2000.

Kapacita

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 singapurská spoločnosť Trek 2000 International ako prvá začala predávať USB flash disk, ktorý nazvala ThumbDrive. V tom istom roku IBM začalo predávať v USA, zariadenia vyrobené spoločnosťou M-Systems, s názvom DiskOnKey. Prvý model mal kapacitu 8 megabajtov. Nebolo to málo a načasovanie bolo ideálne: vtedy používané 1,44-megabajtové diskety (z roku 1984) už nezachránila ani ich vylepšená náhrada Zip (z roku 1994) s kapacitou 100 MB a odišli do zabudnutia.[1] Aj keď už v roku 2002 sa vyrábali aj predávali a aj u nás zariadenia s kapacitou 512 MB (pol gigabajtu od Canyon USB Flash Drive[2]) tieto boli drahé.

Až do roku 2012 boli u nás najpredávanejšie kľúče s maximálnou kapacitou rádovo megabajty (MB), potom GB a teraz existujú kľúče s kapacitou TB. Najrozšírenejšia kapacita v roku 2020 bola 16 až 256 GB.[3] USB kľúče s kapacitou väčšou ako 1 TB však v roku 2020 stáli viac ako 100€[4] a preto pri týchto vysokých kapacitách sa stále oplatí zvážiť použitie externého pevného disku (tiež zvyčajne s USB káblom), ktoré sú však väčšie.

Kapacita je limitovaná technologickými a softvérovými obmedzeniami, takže v budúcnosti sa dá predpokladať jej ďalší nárast.

Vzhľadom na digitálnu povahu USB pamäte je jej kapacita vždy 2n (pozri Bit#Počet_bitov_a_stavov), vždy 1, 2, 4, 8, 16, 32, 64, 128, 256, 512, 1 024 = 1Ki násobkom základnej jednotky (kilobajtov, megabajtov a pod.)

Prenosová rýchlosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitým parametrom okrem kapacity je aj prenosová rýchlosť. Čím je objem prenášaných (čítaných alebo zapisovaných) dát vyšší, tým je tento parameter dôležitejší. Niektorí výrobcovia takticky tento parameter neudávajú a pri výrobe používajú lacnejšie pomalšie čipy. Prenosová rýchlosť závisí na verzii USB (univerzálna sériová zbernica) a to ako USB kľúča tak aj zariadenia (zásuvky USB v počítači), do ktorého má byť pripojený. Obidve musia byť navzájom kompatibilné. Pokiaľ verzie USB 1 až USB 3 boli navzájom kompatibilné, najnovšia verzia USB 3.2. Gen 2x2 už má iný konektor USB-C (Pozri dole platné značenie verzií USB).

Prenosová rýchlosť USB2 kľúča sa pohybuje cca od 2 do 30 Mbit/s, zápis je obvykle výrazne pomalší (cca 2x pomalší). Novšie kľúče, zvyčajne s vyššími kapacitami môžu mať rozhranie USB 3.0, ktoré bolo v počítačoch uvedené na trh v roku 2011 a dosahuje 10x vyššiu rýchlosť až 5Gbit/s = 625 MB/s. Štandard USB 3.1 z januára 2013 dosahuje ešte dvojnásobne vyššiu rýchlosť ako USB3.0. Plast v konektore verzií 3.0 a vyšších je zafarbený na modro.

V súčasnosti platné značenie verzií USB

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2019 špecifikácia USB 3.2 nahradila predchádzajúce špecifikácie USB 3.1 a USB 3.0 a tak je platné toto značenie (v zátvorke sú teoreticky maximálne prenosové rýchlosti, ktoré sa dajú dosiahnuť pri čítaní v optimálnych podmienkach):

  • USB 1.1 (12 Mbit/s)
  • USB 2.0 (480 Mbit/s )
  • USB 3.2. Gen 1 (predtým Super Speed (revízia 3.1. Generation 1, predtým USB 3.0) (5 Gbit/s)
  • USB 3.2. Gen 2 (predtým revízia 3.1. Generation 2, predtým Super Speed +) (10 Gbit/s)
  • USB 3.2. Gen 2x2 (20 Gbit/s) (len s konektormi USB-C)

Výhody a nevýhody

[upraviť | upraviť zdroj]

USB Flash Disk má malé rozmery, môže byť súčasťou pera alebo iných reklamných predmetov. Dá sa zavesiť na kľúče a preto býva nazývaný aj USB kľúč (ang. USB key). Vďaka rozhraniu USB je jednoduché ho pripojiť k počítaču. V súčasnosti je možné kúpiť aj kľúče označené ako USB OTG (On-The-Go) ktoré majú okrem USB konektora ešte druhý a to buď micro USB, USB-C alebo Lightning pomocou ktorého je možné kľúč pripojiť okrem počítaču (bez redukcie) aj k mobilu (ak má funkciu OTG).[5]

Výhody
  • malé rozmery
  • pohodlný a relatívne rýchly prenos informácií
  • odolnosť proti mechanickému poškodeniu
  • odolnosť voči magnetickému poľu
  • radič je súčasťou kľúča
  • nie je potrebný doplnkový softvér
  • s USB OTG možnosť pripojiť aj k počítaču aj k mobilu
Nevýhody
  • pomalšia rýchlosť zápisu (a čítania) oproti iným existujúcim pamäťovým médiám (RAM, DRAM pamäť)
  • menšia kapacita za vyššiu cenu ako má externý pevný disk (tiež zvyčajne s USB káblom)
  • pomenovanie USB a číslovanie (USB 1, 2, 3, 3.1 atď.) nebolo jednoducho zrozumiteľné a navyše nie je kompatibilné s novým USB-C

Špecifické vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotky USB flash poskytujú oproti iným druhom prenosných médií (najmä disketám) niekoľko výrazných výhod: sú menšie, rýchlejšie, s vyššími kapacitami a tiež výrazne spoľahlivejšie (keďže neobsahujú pohyblivé súčasti). Jednotky USB flash majú obvykle implementovaný USB mass storage class protokol, čo umožňuje využiť univerzálny ovládač typu class (trieda) v operačných systémoch ako Microsoft Windows, Mac OS X a GNU/Linux, a nie je potrebné inštalovať špeciálny ovládač ku každému typu USB kľúča pre operačný systém, ktorý ich vie používať. Windows Vista vie používať USB kľúč aj ako externú operačnú pamäť.

Na trhu sú aj USB kľúče s tzv. U3 Smart technológiou. Takéto kľúče majú operačný systém, ktorý umožňuje spúšťať programy priamo z kľúča, bez potreby ich inštalácie do počítača. Systém obsahuje aj jednoduché programy ako textový editor, tabuľkový kalkulátor, internetový prehliadač, hry a pod., obsahuje oblasti ktoré je možné zašifrovať, a tak ich chrániť pred nežiaducim prístupom. Technológia U3 vznikla v roku 2004 ako spoločný projekt spoločností SanDisk a M-system.

USB kľúče sa často kombinujú s inými zariadeniami (MP3 prehrávač, diktafón a pod.). Mnohé zariadenia spotrebnej elektroniky už disponujú USB portom pre pripojenie USB kľúča či už umožňujúce uloženie dát, alebo ich čítanie z kľúča (napr. autorádio, počítačová tlačiareň a pod.).

S nárastom rozšírenia USB kľúčov, stúpa aj počet počítačových vírusov a červov schopných využiť túto technológiu. Červ (počítačový program infikujúci OS, nie jednotlivé súbory) vyhľadáva pamäťové kľúče USB, na ktorých vytvorí skrytý súbor autorun.inf. Ten sa načíta, len čo je zariadenie pripojené k nezabezpečenému počítaču s Windows a spustí vírusový program. Dá sa proti tomu brániť vytvorením prázdneho adresára autorun.inf, s atribútom "len na čítanie" a doňho vytvoriť nejaký súbor tiež s atribútom "len na čítanie". S týmto si väčšina vírusov neporadí.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Object of Interest: The Flash Drive | The New Yorker [online]. web.archive.org, 2021-04-21, [cit. 2023-07-03]. Dostupné online. Archivované 2021-04-21 z originálu.
  2. ↑ ŽIVÉ.SK. USB kľúče tak, ako ich nepoznáte [online]. Živé.sk, 2003-09-24, [cit. 2023-07-03]. Dostupné online.
  3. ↑ USB flash disky [online]. Heureka.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  4. ↑ USB flash disky 1 000 – 4 000 GB – Heureka.sk [online]. usb-flash-disky.heureka.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  5. ↑ A.S, Alza. USB OTG kľúče | USB do telefónu | Alza.sk [online]. Alza, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jednotka_USB_flash&oldid=7855824“