Jevgenij Bagrationovič Vachtangov
| Jevgenij Bagrationovič Vachtangov | |
| ruský režisér | |
 | |
| Narodenie | 13. február 1883 Vladikavkaz, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 29. máj 1922 (39 rokov) Moskva, Rusko |
| Odkazy | |
| Commons |  Jevgenij Bagrationovič Vachtangov |
Jevgenij Bagrationovič Vachtangov (rus. Евгений Багратионович Вахтангов; * 13. február 1883, Vladikavkaz, Rusko – † 29. máj 1922, Moskva, Rusko) bol ruský divadelný režisér, žiak Konstantina Stanislavského a mentor herca Michaila Čechova.
Život a dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa vo Vladikavkaze v roku 1883. Neskôr odišiel do Moskvy študovať prírodné vedy a právo. Pod vplyvom zážitkov z predstavení Moskovského umeleckého akademického divadla sa začal zaujímať o divadelné umenie. Začal hrávať a režírovať v ochotníckych súboroch a pre prácu v divadle sa natoľko nadchol, že v roku 1909 vstúpil do hereckej školy. Po dvoch rokoch usilovného štúdia pod vedením Kačalova sa Vachtangov stal členom hereckého súboru Moskovského umeleckého akademického divadla.
Najprv pôsobil iba ako herec a asistent, neskôr sa začal čoraz viac zaujímať o prácu režiséra. Jeho prvým významným pokusom bola inscenácia hry Modrý vták belgického dramatika Maeterlincka, ktorú Vachtangov vytvoril v roku 1911 v Paríži. Ďalej pracoval ako režisér v Prvom štúdiu MChATu, kde sa sústreďovali novátorské experimenty s javiskovými formami. Neskôr, v roku 1917, založil Tretie štúdio (dnešné Vachtangovovo divadlo).
Ako režisér spolupracoval aj s židovsko-izraelským divadlom Habima (hebrej. scéna), ktoré bolo založené v roku 1918 v Moskve. Tu mala premiéru Vachtangovova inscenácia Dibbuk. Až do svojej smrti režíroval, organizoval a vyučoval vo všetkých štyroch štúdiách MChATu.
Inscenoval hry nemeckého básnika Hauptmana, škandinávskych dramatikov Ibsena a Strindberga, Belgičana Maeterlincka a z ruských klasikov Čechova. Jeho poslednou a najznámejšou inscenáciou je rozprávková hra Carla Gozziho Princezná Turandot, ktorá sa dočkala 1500 repríz.
Fantastický realizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Fantastický realizmus je názov umeleckého smeru, ktorý Vachtangov vytvoril použitím Stanislavského metódy psychologického realizmu. Rozvinul ju a pridal k nej ďalšie prvky, napr. improvizáciu v štýle talianskej commedie dell'Arte, akrobatické prvky čínskeho divadla. Podnety preberal aj z rozprávok, z romantického divadla, z operety, športu, baletu a využíval i modernú hudbu.
Podobne ako Mejerchoľd a Tairov sa snažil zviditeľniť divadlo a preto zdôrazňoval jeho hravosť. Herci mali na javisku hrať, nechcel aby sa stotožňovali s postavami. Snažil sa však o pravdivé vyjadrenie zážitku a citu.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Peoples.ru: Евгений Багратионович Вахтангов; biografia (v ruštine)