Jizerská tabule

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jizerská tabule
geomorfologický celok
Vrchol Rokytské horky.jpg
Vrchol Rokytskej horky
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Středočeská tabule
Susedné
jednotky
Středolabská tabule,
Dolnooharská tabule,
Ralská pahorkatina,
Jičínská pahorkatina
Podradené
jednotky
Středojizerská tabule,
Dolnojizerská tabule[1]
Najvyšší bod Rokytská horka
 - výška 410 m n. m.
Rozloha 957 km² (95 700 ha)
Geologické zloženie ílovec, slieňovec,
pieskovec,
prachovec, čadič
Jizerská tabule na mape Česka
Jizerská tabule na mape Česka
Wikimedia Commons: Jizerská tabule
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Súradnice: 50°25′50″S 14°45′47″V / 50,4305333°S 14,7630131°V / 50.4305333; 14.7630131

Jizerská tabule je geomorfologický celok v strednej a severozápadnej časti Středočeskej tabule. Zaberá časti okresov Mladá Boleslav, Mělník, Nymburk v Stredočeskom kraji a okresu Česká Lípa v Libereckom kraji. Najvyšším vrcholom je Rokytská horka (410 m n. m.).

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Jizerská tabule má zhruba tvar šipky ukazujúcej na juh pozdĺž toku rieky Jizery. Na severe siaha zhruba na úroveň Turnova (ktorý ale leží na východe už na území Jičínskej pahorkatiny, na juhu takmer až k sútoku s Labem pri Čelákoviciach. Smerom na juh prechádza hranica Mladou Boleslavou. Ramená šipky siahajú zhruba od Mělníka na západe po Rožďalovice na východe. Celok susedí na severozápade s Ralskou pahorkatinou, na východe s Jičínskou pahorkatinou, na juhu so Středolabskou tabuľou a na západe krátko s Dolnooharskou tabuľou.

Charakter a geológie[upraviť | upraviť kód]

Jizerská tabule je zložená zo vrchnokriedových pieskovcov, piesočnatých slieňovcov, ílovcov a prachovcov. V severnej časti územia, najmä v Bělskej tabuli, sa vyskytujú aj neovulkanické čadičové hrče. Celok tvorí erózno denudačný reliéf s rozsiahlymi výškovo konštantnými plošinami, rozčlenenými na väčšine územia výraznými údolnými zárezmi, spravidla bez stálych vodných tokov, miestami s plytkými zníženinami. V severnej časti je reliéf krajiny členitejší, zatiaľ čo smerom na juh sa zarovnáva. Územie je pokryté kultúrnou krajinou s prevahou menších obcí, značné percento pôdy je obrábané, na piesočnatých pôdach sa rozkladajú borovicové lesy.[1][2]

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť kód]

Celok Jizerská tabule má v geomorfologickom členení dva podcelky, Středojizerská tabule (podľa Jaromíra Demka VIB-2A) na severe a Dolnojizerská tabule (VIB-2B) na juhu . Tieto podcelky sa ďalej členia do celkom šiestich okrskov:[1]

Kompletné geomorfologické členenie celej Jizerskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:


Významné vrcholy[upraviť | upraviť kód]

Väčšie mestá[upraviť | upraviť kód]

Na území celku ležia časti okresných miest Mladá Boleslav a Mělník. Z ďalších miest tu sú Benátky nad Jizerou, Bělá pod Bezdězem, Mšeno a čiastočne Lysá nad Labem.

Hydrografia[upraviť | upraviť kód]

Stred územia odvodňuje rieka Jizera s jej prítokmi (Bělá a Strenický potok). Okrajové územie odvodňujú prítoky Labe, na východe horná Vlkava, na západe Košátecký potok a dolná Pšovka.

Fotogaléria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  2. Soustava České tabule [online]. Geography.upol.cz, [cit. 2016-08-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jizerská tabule na českej Wikipédii.