Jizerská tabule

	Jizerská tabule
	geomorfologický celok
	Vrchol Rokytskej horky
Štát	Česko
Nadradená ; jednotka	Středočeská tabule
Susedné ; jednotky	Středolabská tabule,; Dolnooharská tabule,; Ralská pahorkatina,; Jičínská pahorkatina
Podradené ; jednotky	Středojizerská tabule,; Dolnojizerská tabule
Najvyšší bod	Rokytská horka
- výška	410 m n. m.
Rozloha	957 km² (95 700 ha)
Geologické zloženie	ílovec, slieňovec,; pieskovec,; prachovec, čadič
	Jizerská tabule na mape Česka
	Wikimedia Commons: Jizerská tabule
	Geografický portál
	Súradnice: 50°25′50″S 14°45′47″V / 50,4305333°S 14,7630131°V

Jizerská tabule je geomorfologický celok v strednej a severozápadnej časti Středočeskej tabule. Zaberá časti okresov Mladá Boleslav, Mělník, Nymburk v Stredočeskom kraji a okresu Česká Lípa v Libereckom kraji. Najvyšším vrcholom je Rokytská horka (410 m n. m.).

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Jizerská tabule má zhruba tvar šipky ukazujúcej na juh pozdĺž toku rieky Jizery. Na severe siaha zhruba na úroveň Turnova (ktorý ale leží na východe už na území Jičínskej pahorkatiny, na juhu takmer až k sútoku s Labem pri Čelákoviciach. Smerom na juh prechádza hranica Mladou Boleslavou. Ramená šipky siahajú zhruba od Mělníka na západe po Rožďalovice na východe. Celok susedí na severozápade s Ralskou pahorkatinou, na východe s Jičínskou pahorkatinou, na juhu so Středolabskou tabuľou a na západe krátko s Dolnooharskou tabuľou.

Jizerská tabule je zložená zo vrchnokriedových pieskovcov, piesočnatých slieňovcov, ílovcov a prachovcov. V severnej časti územia, najmä v Bělskej tabuli, sa vyskytujú aj neovulkanické čadičové hrče. Celok tvorí erózno denudačný reliéf s rozsiahlymi výškovo konštantnými plošinami, rozčlenenými na väčšine územia výraznými údolnými zárezmi, spravidla bez stálych vodných tokov, miestami s plytkými zníženinami. V severnej časti je reliéf krajiny členitejší, zatiaľ čo smerom na juh sa zarovnáva. Územie je pokryté kultúrnou krajinou s prevahou menších obcí, značné percento pôdy je obrábané, na piesočnatých pôdach sa rozkladajú borovicové lesy.^[1]^[2]

Celok Jizerská tabule má v geomorfologickom členení dva podcelky, Středojizerská tabule (podľa Jaromíra Demka VIB-2A) na severe a Dolnojizerská tabule (VIB-2B) na juhu . Tieto podcelky sa ďalej členia do celkom šiestich okrskov:^[1]

Kompletné geomorfologické členenie celej Jizerskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Na území celku ležia časti okresných miest Mladá Boleslav a Mělník. Z ďalších miest tu sú Benátky nad Jizerou, Bělá pod Bezdězem, Mšeno a čiastočne Lysá nad Labem.

Stred územia odvodňuje rieka Jizera s jej prítokmi (Bělá a Strenický potok). Okrajové územie odvodňujú prítoky Labe, na východe horná Vlkava, na západe Košátecký potok a dolná Pšovka.

↑ ^a ^b ^c DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
↑ Soustava České tabule [online]. Geography.upol.cz, [cit. 2016-08-25]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jizerská tabule na českej Wikipédii.

Geomorfologické členenie Jizerskej tabule
ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Středočeská tabule
STŘEDOJIZERSKÁ TABULE	Bělská tabule	Rokytská horka (410 m)
STŘEDOJIZERSKÁ TABULE	Skalská tabule	Horka (385 m)
DOLNOJIZERSKÁ TABULE	Košátecká tabule	Kurfirstský vrch (303 m)
	Luštěnická kotlina	Lánský kopec (221 m)
	Jabkenická plošina	Zámrsky (280 m)
	Vrutická pahorkatina	Benátecký vrch (251 m)
PROVINCIA • subprovincia • Oblasť / Celok / podcelok • Okrsok • Vrchol