Středolabská tabule

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Středolabská tabule
geomorfologický celok
Mělník 0790.jpg
Sútok Labe s laterálnym kanálom pri Mělníku
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Středočeská tabule
Susedné
jednotky
Dolnooharská tabule
Jizerská tabule
Jičínská pahorkatina
Východolabská tabule
Železné hory
Hornosázavská pahorkatina
Benešovská pahorkatina
Pražská plošina
Podradené
jednotky
Nymburská kotlina
Čáslavská kotlina
Mělnická kotlina
Mrlinská tabule
Českobrodská tabule
Najvyšší bod vrstevnica
 - výška 400 m n. m.
Dĺžka 105 km
Rozloha 2 208 km² (220 800 ha)
Geologické zloženie kryštalinikum,sedimenty
Středolabská tabule na mape Česka
Středolabská tabule na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Súradnice: 50°08′00″S 14°52′00″V / 50,1333333°S 14,8666667°V / 50.1333333; 14.8666667

Středolabská tabule je český geomorfologický celok nachádzajúci sa v južnej časti oblasti Stredočeskej tabule. Zaberá časti krajov Stredočeského, Úsťanského, Pardubického, Královéhradeckého, Vysočiny a Prahy.

Poloha a sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Územie celku sa rozkladá zhruba medzi mestami Mělník a Kralupy nad Vltavou na severozápade, Lysá nad Labem na severe, Kopidlno na severovýchode, Chlumec nad Cidlinou na východe, Kutná Hora a Golčův Jeníkov na juhovýchode, Kostelec nad Černými lesy na juhu a Praha na juhozápade. Úplne vnútri sa z väčších miest nachádzajú Neratovice, Brandýs nad Labem-Stará Boleslav, Čelákovice, Český Brod, Nymburk, Poděbrady, Kolín, Čáslav a Milovice.

Charakteristika územia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie má ráz plochej pahorkatiny, tvorenej horninami vrchnej kriedy a miestami ich odkrytého kryštalinického, proterozoického a permského podložia. Predstavuje erózne až štruktúrne denudačný a akumulačný reliéf plošinného, kotlinného a plocho pahorkatinového rázu so zarovnanými povrchmi, uzlami, riečnymi terasami, údolnými nivami a tvarmi na sprašiach a viatych pieskoch. Rozkladá sa v širokom pruhu pri strednom toku Labe, dolnom toku Vltavy a pri ďalších labských prítokoch (napr. Výrovka, Doubrava, Mrlina, Cidlina).[1]

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Celok Středolabská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3) sa geomorfologicky člení na päť podcelkov: Nymburská kotlina (VIB-3A) v centre a na východe, Čáslavská kotlina (VIB-3B) na juhovýchode, Mělnická kotlina (VIB-3C) na severozápade, Mrlinská tabule (VIB-3D) na severovýchode a Českobrodská tabule (VIB-3E) na juhu a západe. Tabuľa susedí s celkami Dolnooharská tabule na severozápade, Jizerská tabule a Jičínská pahorkatina na severe, Východolabská tabule na východe, Železné hory a Hornosázavská pahorkatina na juhovýchode, Benešovská pahorkatina na juhu a Pražská plošina na juhozápade.[1]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšším bodom celku je vrstevnica (400 m) v Českobrodskej tabuli, pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.[2]

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  2. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Středolabská tabule na českej Wikipédii.