Doubrava (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°01′40″S 15°20′15″V / 50,0278889°S 15,3375278°V / 50.0278889; 15.3375278
Doubrava
rieka
Doubrava u Ronova.JPG
Doubrava pri Ronove
Štát Česko Česko
Zdrojnica
 - poloha južne od Radostína, okres Žďár nad Sázavou
 - výška 623,7 m
 - súradnice 49°38′06″S 15°51′34″V / 49,6348889°S 15,8595769°V / 49.6348889; 15.8595769
Ústie do Labe
 - poloha pri Záboří nad Labem
 - výška 195,8 m
 - súradnice 50°01′40″S 15°20′15″V / 50,0278889°S 15,3375278°V / 50.0278889; 15.3375278
Dĺžka 88,34 km
Povodie 592,4 km² (59 240 ha)
Prietok
 - priemerný 3,75 /s
Povodie a riečna sieť rieky Doubravy
Povodie a riečna sieť rieky Doubravy
Wikimedia Commons: Doubrava River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Doubrava, miestne tiež nazývaná Doubravka,[pozn 1] je rieka pretekajúca okresmi Žďár nad Sázavou, Havlíčkův Brod, Chrudim a Kutná Hora v Česku. Je ľavostranným prítokom Labe. Dĺžka toku rieky je 88,34 km.[1] Plocha povodia meria 592,4 km².[2][pozn 2]

Priebeh toku[upraviť | upraviť zdroj]

Prameň rieky[upraviť | upraviť zdroj]

Pramenná oblasť Doubravy sa nachádza v lesoch západne od Velkého Dářka v okolí obce Radostín. Rieka má viac prameňov. Ako jej hlavný prameň je označovaný potok prameniaci v nadmorskej výške 623,7 m,[1] v rašeliniskách južne od Radostína, ktorý napája rybníky Doubravníček a Doubravník. Pod týmito rybníkmi priteká zľava druhá pramenná vetva odvodňujúca Ranské jazierka. Ako tretí pramenný tok býva označovaný Štírový potok vytekajúci z Malého Dářka, ktoré sa nachádza severovýchodne od Radostína.[3] Tento potok posilňuje tok sprava nad rybníkom Řeka, ktorý s plochou 43,03 ha je najväčšou vodnou plochou v povodí rieky.[1]

Po celej svojej dĺžke tečie prevažne severozápadným smerom. Ústí do Labe západne od Záboří nad Labem v nadmorskej výške 195,8 m.[1]

Geomorfologické členenie

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pramenná časť povodia Doubravy sa nachádza na rozhraní Bítešskej vrchoviny (okrsok Henzlička) a Havlíčkobrodskej pahorkatiny (okrsok Dářská brázda). Bítešská vrchovina je podcelkom Křižanovskej vrchoviny a Havlíčkobrodská pahorkatina je podcelkom Hornosázavskej pahorkatiny. V hornej časti povodia rieka odvodňuje i menšiu časť Sečskej vrchoviny, ktorá je podcelkom Železných hôr a malú časť Žďárských vrchov, kde sa nachádza i najvyšší bod celého povodia, ktorým je Kamenný vrch (803 m). Doubrava odvodňuje jeho západné úbočie prostredníctvom Městeckého potoka. Na hornom toku rieka preteká Havlíčkobrodskou pahorkatinou a zbiera svoje vody z okrskov Dářská brázda, Přibyslavská pahorkatina, Sobíňovský hřbet a Chotěbořská pahorkatina. Na strednom toku od Libice nad Doubravou rieka odvodňuje východnú časť Kutnohorskej plošiny a západný okraj Sečskej vrchoviny. Na dolnom toku rieka vteká do Čáslavskej kotliny, ktorá je podcelkom Středolabskej tabule. V tejto časti povodia zbiera rieka svoje vody tiež v západnej časti Chvaletickej pahorkatiny, ktorá je podcelkom Železných hôr.[3]

Najvyššie vrcholy v povodí[upraviť | upraviť zdroj]

Klimatické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Klimatické pomery (E. Quitt, 1971)
Pohľad na rybník Řeka

Povodie rieky Doubravy sa nachádza v siedmich klimatických oblastiach (podľa Quitta, 1971), pri čom samotná rieka preteká piatimi oblasťami. Najvrchnejšia časť toku až po vtok do rybníka Řeka sa nachádza v chladnej oblasti CH7. Horná časť toku po Libicu nad Doubravou sa nachádza v mierne teplých oblastiach MT2 a MT3. Stredný tok od Libice nad Doubravou až po Žleby sa nachádza v mierne teplých oblastiach MT2 a MT10. Dolný tok od Žlebov až po sútok s Labe preteká mierne teplou oblasťou MT10 a teplou oblasťou T2. Západná časť povodia, predovšetkým horný tok Brslenky (Čáslavky) a ľavostranné prítoky Hostačovky na jej hornom toku pretekajú najskôr studenou oblasťou CH7 a potom mierne teplými oblasťami MT7 a MT9.

Klimatické charakteristiky jednotlivých oblastí nachádzajúcich sa v povodí Doubravy:[4]

Klimatické charakteristiky CH7 MT2 MT3 MT7 MT9 MT10 T2
Počet letných dní 10–30 20–30 20–30 30–40 40–50 40–50 50–60
Počet dní s priemernou teplotou 10 °C a viac 120–140 140–160 120–140 140–160 140–160 140–160 160–170
Počet mrazových dní 140–160 110–130 130–160 110–130 110–130 110–130 100–110
Počet ľadových dní 50–60 40–50 40–50 40–50 30–40 30–40 30–40
Priemerná teplota v januári (°C) −3 až −4 −3 až −4 −3 až −4 −2 až −3 −3 až −4 −2 až −3 −2 až −3
Priemerná teplota v júli (°C) 15–16 16–17 16–17 16–17 17–18 17–18 18–19
Priemerná teplota v apríli (°C) 4–6 6–7 6–7 6–7 6–7 7–8 8–9
Priemerná teplota v októbri (°C) 6–7 6–7 6–7 7–8 7–8 7–8 7–9
Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac 120–130 120–130 110–120 100–120 100–120 100–120 90–100
Zrážkový úhrn vo vegetačnom období (mm) 500–600 450–500 350–450 400–450 400–450 400–450 350–400
Zrážkový úhrn v zimnom období (mm) 350–400 250–300 250–300 250–300 250–300 200–250 200–300
Počet dní so snehovou pokrývkou 100–120 80–100 60–100 60–80 60–80 50–60 40–50
Počet dní zamračených 150–160 150–160 120–150 120–150 120–150 120–150 120–140
Počet dní jasných 40–50 40–50 40–50 40–50 40–50 40–50 40–50

Väčšie prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota riečnej siete
Ústie Brslenky do Doubravy severne od Žehušic

Najväčším prítokom Doubravy, čo sa týka dĺžky toku a plochy povodia, je riečka Brslenka dlhá 31,4 km[5] s plochou povodia 100,8 km².[2] Nejvodnatejším prítokom je riečka Hostačovka s priemerným prietokom pri ústí 0,43 m³/s.[6] Priemerná hustota riečnej siete Doubravy činí 1,34 km/km².[7] Celkovo sa v povodí Doubravy nachádza 637 vodných tokov v dĺžke do jedného kilometra a 196 vodných tokov v dĺžke 1 až 10 km.[1] Potoky dlhé 10 až 20 km sa v povodí nachádzajú celkovo štyri.[1] V dĺžke 20 až 40 km sa v povodí rieky nachádzajú dva vodné toky.[1]

Priehrady a rybníky[upraviť | upraviť zdroj]

Hrádza vodnej nádrže Pařížov

Na hornom toku rieky sa nachádzajú rybníky Doubravníček, Doubravník, Řeka a Ranský rybník. Ďalej sú vodou z rieky pomocou privádzačov napájané rybníky Pobočný, ktorý sa nachádza južne od Ždírca nad Doubravou a rybník Stavenov medzi Libicou nad Doubravou a Novou Vsou u Chotěboře. Nižšie po prúde na 40,4 riečnom kilometri vzdúva jej vody Vodná nádrž Pařížov, ktorej úlohou je čiastočná ochrana pred povodňami, zaistenie minimálneho zostatkového prietoku a energetické využitie.[19]

Základné údaje o vodnej nádrži Pařížov:

  • Hladina stáleho nadržania: 309 31 m n. m.
  • Maximálna zásobná hladina: 314 83 m n. m.
  • Kóta prielivu: 324 03 m n. m.
  • Maximálna retenčná hladina: 324 81 m n. m.
  • Koruna hrádze: 325 90 m n. m.

Vodné nádrže v povodí Doubravy podľa rozlohy:[20]

názov vodnej nádrže vodný tok rozloha (ha) celkový objem (tis. m³) retenčný objem (tis. m³) okres Commons-logo.svg
Řeka Doubrava 43,0 650 225 Havlíčkův Brod PR Řeka.jpg
Vodná nádrž Pařížov Doubrava 20,9 1761 1607 Chrudim Pařížov přehrada.JPG
Stavenov Doubrava 15,9 270 90 Havlíčkův Brod
Jezuitský rybník Hostačovka 13,6 110 45 Havlíčkův Brod JezuitskyRybnik A. VychodniStranaOdHraze.jpg
Dolní Peklo Zlatý potok 9,7 253 48 Chrudim
Malé Dářko Štírový potok 9,4 60 48 Žďár nad Sázavou Malé Dářko 2.JPG
Ranský rybník Doubrava 9,3 125 50 Havlíčkův Brod
Sirákovický rybník Hostačovka 9,0 110 45 Havlíčkův Brod
Doubravník Doubrava 9,0 84 53 Havlíčkův Brod
Horní Peklo Zlatý potok 7,7 217 41 Chrudim
Pobočný rybník Doubrava 7,4 90 35 Havlíčkův Brod
Velký Kazbal Hostačovka 7,1 30 15 Havlíčkův Brod
Nový rybník prítok Lovětínského potoka 6,4 60 30 Chrudim
Lhotka Cerhovka 5,4 15 10 Havlíčkův Brod
Pastušský rybník Brslenka 5,0 23 23 Kutná Hora

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Divoké údolie Doubravy pod Sokolohradmi
Doubrava v Žlebech
Ústie Doubravy do Labe západne od Záboří nad Labem

Priemerný dlhodobý ročný prietok (Qa) pri ústí činí 3,75 m³/s.[21]

Priemerné dlhodobé mesačné prietoky Doubravy (m³/s) v stanici Žleby:[22]

Priemerné mesačné prietoky Doubravy (m³/s) v stanici Žleby v roku 2014:[23]

Hlásne profily:[24][25][26][21]

miesto riečny km plocha povodia priemerný prietok (Qa) storočná voda (Q100)
Bílek 71,70 64,17 km² 0,68 m³/s 60,9 m³/s
Pařížov 40,40 201,21 km² 1,76 m³/s 127,0 m³/s
Žleby 23,80 381,86 km² 2,76 m³/s 229,0 m³/s
ústie (Záboří nad Labem) 0,00 592,36 km² 3,75 m³/s

Historické povodne[upraviť | upraviť zdroj]

Rozvodnená rieka na dolnom toku pri Habrkoviciach

Povodeň v roku 1883[upraviť | upraviť zdroj]

Túto povodeň spôsobila prietrž mračien v hornej časti povodia Doubravy, ktorá 20. júna 1883 spôsobila pretrhnutie hrádze dnes už zaniknutého rybníka v Bílku, ktorého plocha bola 29,3 ha.[27] Táto povodeň posilnená vodou z pretrhnutého Bíleckého rybníka zdvihla hladinu Doubravy v Žleboch o 3 metre nad normálnu hladinu.[27][pozn 4]

Povodeň v roku 1897[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká povodeň na hornom a strednom toku rieky spôsobila rad škôd a bola podnetom k výstavbe priehrady pri Pařížove. Počas 29. júla 1897 napršalo v povodí Doubravy nad Pařížovom priemerne 68 mm zrážok. Prietok rieky pri Pařížove dosahoval podľa výpočtov (plocha povodia 202 km²) zhruba 120 m³/s[28] a blížil sa hranici storočnej vody, ktorá v tomto úseku činí 127 m³/s.[25] Hladina Doubravy v Žleboch sa zdvihla o 5 metrov nad normál.[29][pozn 4]

Povodeň v roku 1908[upraviť | upraviť zdroj]

Historicky najväčšia doložená povodeň na Doubrave prebehla v popoludňajších a večerných hodinách dňa 23. mája 1908, kedy vodočet v Žleboch ukazoval 400 cm.[26] Táto povodeň bola charakterizovaná veľmi rýchlym vzostupom hladiny rieky a krátkou dobou povodňovej vlny. Po 14. hodine toho dňa sa v Žleboch spustila prietrž mračien a následné krupobitie. Už po 18. hodine sa rieka vylievala z brehov a o dve hodiny neskôr bola jej hladina v obci 7 metrov nad normálom.[27][pozn 4] Povodeň, ktorá si v Žleboch vyžiadala jednu obeť, spôsobila veľké materiálne škody. Bolo tu zaplavených 20 domov a cukrovar. Ďalej vodný živel strhol lávky a mosty, odniesol pílu a odtrhol mlynské koleso. Poškodený bol aj železničný most, v dôsledku čoho bola zastavená na dlhú dobu doprava na miestnej trati. Rozsiahle škody rieka spôsobila aj v Ronove nad Doubravou, Vrdoch a Zbyslavi, kde zatopila 14 domov.[27]

Povodeň v roku 2002[upraviť | upraviť zdroj]

Táto povodeň prebehla v polovici augusta 2002, kedy 14. augusta dosiahla hladina rieky na vodočte v Žleboch 304 cm.[26] Rieka spôsobila rad škôd predovšetkým na dolnom toku v okolí Vrdov a Zbyslavi.

N-ročné prietoky v Bílku:[24]

N-ročné prietoky Q1 Q5 Q10 Q50 Q100
Q [m³/s] 5,06 16,2 23,5 47,2 60,9

N-ročné prietoky v Pařížove:[25]

N-ročné prietoky Q1 Q5 Q10 Q50 Q100
Q [m³/s] 11,2 34,8 50,1 99,1 127,0

N-ročné prietoky ve Žleboch:[26]

N-ročné prietoky Q1 Q5 Q10 Q50 Q100
Q [m³/s] 23,4 68,0 95,7 182,0 229,0

Obce a ich časti pozdĺž toku rieky[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Radostínske rašelinisko[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa o rozľahlé bifurkačné rašelinisko v prameniskovej časti povodia, z ktorého voda odteká dvoma smermi. Časť vôd tečie na severozápad a prostredníctvom Štírového potoka je odvádzaná ďalej do rieky Doubravy. Štírový potok vytekajúci z Malého Dářka býva označovaný ako jej tretí prameň.[3] Druhá časť vôd odteká na juh k Velkému Dářku, ktoré náleží k povodiu rieky Sázavy. Hrúbka rašeliniska dosahuje až 570 cm.[30] Radostínské rašeliniště bolo v roku 1987 vyhlásené národnou prírodnou pamiatkou.

Vodopády na Doubrave a v jej povodí[upraviť | upraviť zdroj]

Vodopád pod tiesňavou Koryto

V skalnatom údolí pod osadou Bílek sa na konci tiesňavy nazývanej Koryto nachádza 2,5 m vysoký vodopád, ktorého priemerný prietok dosahuje 0,73 m³/s,[31] čo ho radí medzi 6 nejvodnatejších vodopádov na území Česka.[32] Okrom tohoto tzv. Veľkého vodopádu sa vyššie proti prúdu nachádzajú ešte dva menšie. Prvý z nich, zhruba 2 m vysoký vodopád, sa nachádza v samotnej tiesňave. Druhý, ktorého výška je okolo 1,5 m, sa nachádza nad hlbokou tôňou nazývanou Mikšova jáma. V povodí rieky sa nachádzajú ešte dva ďalšie vodopády. Sú to Malý vodopád na riečke Hostačovke pri jej ústí do Doubravy a Vojnoměstecký vodopád, ktorý sa nachádza východne od Vojnovho Městce na pravostrannom prítoku Městeckého potoka.

Prírodné rezervácie v povodí Doubravy[upraviť | upraviť zdroj]

Barokový most cez Doubravu v Žehušiciach
Náhon Korečníckeho mlyna pred skalným tunelom

Historické a technické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Barokový kamenný most v Žehušiciach[upraviť | upraviť zdroj]

Most bol postavený v roku 1822[33] v mieste, kde rieka Doubrava opúšťa Žehušickú oboru.[pozn 5] Je cezeň vedená cesta II/338. Most má dva oblúky o rozpätí 6 metrov.[33] Dĺžka premostenia činí 17,7 m[33] a voľná šírka mostu je 6,3 m.[33] Nad stredným pilierom je na jeden meter vysokom podstavci umiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia,[33] ktorá je súčasťou mostu od roku 1832.[34] V roku 1958 bol most zaradený medzi nehnuteľné kultúrne pamiatky ČR.[33] V lete roku 1998 bol most rekonštruovaný. Nad klenbami mostu bola zhotovená izolovaná železobetónová doska, ktorá spolu s opernými stenami tvorí jeden celok.[34]

Korečnícky mlyn[upraviť | upraviť zdroj]

Mlyn, ktorý je považovaný za jednu z najstarších stavieb na rieke, sa nachádza v Ronově nad Doubravou. Narodil sa tu novinár, spisovateľ a politik Ferdinand Schulz.[35]

Náhon v Chittussiho údolí[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi Mladoticami a Ronovom nad Doubravou preteká rieka skalnatým údolím balvanitým riečiskom. Toto údolie, ktoré je súčasťou prírodného parku Doubrava, je pomenované podľa významného českého krajinára 19. storočia Antonína Chittussiho, ktorý tu maľoval. Nachádza sa tu zdrž,[pozn 6] od ktorej je vedená voda ku Korečníckemu mlynu náhonom vytesaným v skale. Dĺžka náhonu je 1,07 km.[15][pozn 7] Dosiahnutý spád činí cez 7 m.[36] Asi 40 metrov dlhý úsek náhonu je vedený tunelom.[37] Podľa povesti ho vytesali dvaja doživotne odsúdení väzni, ktorí po dokončení tunela získali slobodu.[37]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Doubravka je tiež názov pravostranného prítoku Hostačovky
  2. Býva tiež uvádzaná hodnota 591,4 km² (podľa VÚV T. G. M.)
  3. ID vodného toku 107480001800
  4. a b c Do vybudovania vodočtu v Žleboch v roku 1908, ktorý sa nachádza na ľavom brehu pri železničnej stanici, bola uvádzaná pri pôvodnej výške nad normál, ktorého hodnota však nieje známa
  5. Zhruba na 10,0 riečnom kilometri (podľa mapy VÚV T. G. M. )
  6. Približne na 32,9 riečnom km (podľa mapy VÚV T. G. M. )
  7. ID vodného toku 107680001200

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g Základní charakteristiky toku Doubrava a jeho povodí [online]. [Cit. 2016-03-06]. Dostupné online.
  2. a b Hydrologický seznam podrobného členění povodí vodních toků ČR [online]. [Cit. 2016-03-06]. Dostupné online.
  3. a b c Bakalářská práce – Geografická charakteristika povodí Doubravy a její využití ve školní praxi [online]. [Cit. 2016-03-06]. Dostupné online.
  4. Klimatické regiony ČR (dle Quitt, 1971) [online]. [Cit. 2013-05-14]. Dostupné online.
  5. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 104) [online]. [Cit. 2013-05-25]. Dostupné online.
  6. Vladimír Vlček. Zeměpisný lexikon ČSR. Vodní toky a nádrže. Praha : Academia, 1984. 316 s. S. 110.
  7. HEIS VÚV T. G. M. – Hustota říční sítě Doubravy [online]. [Cit. 2016-03-06]. Dostupné online.
  8. a b HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str.95) [online]. [Cit. 2014-04-25]. Dostupné online.
  9. a b c HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 96) [online]. [Cit. 2014-04-25]. Dostupné online.
  10. a b c HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 97) [online]. [Cit. 2014-04-01]. Dostupné online.
  11. a b c HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 99) [online]. [Cit. 2015-11-19]. Dostupné online.
  12. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 98) [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  13. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 105) [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  14. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 106) [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  15. a b c d e HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 102) [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  16. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 21) [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  17. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 22) [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  18. HEIS VÚV T. G. M. – Vodní toky (str. 104) [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  19. Povodí Labe – Přehrada Pařížov na Doubravě [online]. [Cit. 2012-10-26]. Dostupné online.
  20. Povodí Labe – Seznam vodních nádrží [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  21. a b HEIS VÚV T. G. M. – Vodohospodářský věstník 2010 (str. 32) [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  22. Povodí Labe – Zpráva o hodnocení množství povrchových vod – tabulky 01 [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  23. Povodí Labe – Zpráva o hodnocení množství povrchových vod (str. 92) [online]. [Cit. 2015-10-14]. Dostupné online.
  24. a b Evidenční list hlásného profilu stanice Bílek [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  25. a b c Evidenční list hlásného profilu stanice Pařížov [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  26. a b c d Evidenční list hlásného profilu stanice Žleby [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  27. a b c d Diplomová práce – Vývoj vodního hospodářství na Čáslavsku [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  28. Sdružení přátel Pardubického kraje – Přehrada Pařížov [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  29. Organizační výbor – Povodeň 1908 [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  30. Obec Polnička – Turistické zajímavosti [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  31. Vodopády ČR – Vodopád Doubravky [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  32. Vodopády ČR – Vodopády podle průtoku [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  33. a b c d e f HRADY.CZ – barokní kamenný most [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  34. a b Internetový zpravodaj Komunikace a doprava [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  35. Oficiální turistický portál Pardubického kraje – Korečnický mlýn [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  36. Oficiální turistický portál Pardubického kraje – Vodní náhon Korečnického mlýna [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  37. a b Železné hory.net – Chittussiho údolí ukrývá technickou památku [online]. [Cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Doubrava (řeka) na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]