Žďárské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Centrálna oblasť Žďárských vrchov
Pohľad na Žďárské vrchy od obce Rosička

Žďárské vrchyvrchovina na rozhraní Čiech a Moravy, ide o geomorfologický podcelok Českomoravskej vrchoviny. Približne 60 % územia je zalesnených. To je jeden z dôvodov, prečo tu v roku 1970 bola zriadená CHKO. Územím prechádza hranica európskeho rozvodia LabeDunaj. Z hornín prevládajú kryštalické bridlice, ktorými miestami prenikajú rulové veže. V starších štvrtohorách, v pleistocéne, na Žďárské vrchy pôsobila vplyvom mrazu denudácia, ktorá rozrušila granitový povrch a vytvorila kamenné moria. Odolnejšie miesta denudáciu prečkali a dodnes zostali rôzne skalné útvary napríklad Čtyři palice, Dráteníčky, Zkamenělý zámek alebo najvyšší vrchol Žďárských vrchov, Devět skal (836 m n. m.), čo je skutočne skupina deviatich skál, tvoriacich malé skalné mesto. Vrchol bol upravený tak, aby poslúžil ako vyhliadka. Okolité stromy ho však prerástli.

Klíma tejto oblasti patrí medzi najdrsnejšie v Česku, pretože je toto nevysoké pohorie vystavené severozápadným vetrom z Polabí.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Už v ranom stredoveku tadiaľ viedli dôležité obchodné cesty, ale vyššie polohy boli osídlené až od 13. storočia. V 14. storočí sa tu začalo ťažiť striebro a to znamenalo značný príliv obyvateľstva nielen českého, ale aj nemeckého. Ťažba skončila v 18. storočí. Pôda je priaznivá len na pestovanie nenáročných plodín, napr. zemiak. Poľnohospodárstvo sa väčšinou sústreďuje na živočíšnu výrobu. Častým javom hlavne na Sázave boli tzv. hámre, kováčske dielne s kladivami poháňanými vodou.

Najvýznamnejšou pamiatkou je pútnický kostol svätého Jána Nepomuckého na Zelenej hore pri Žďári nad Sázavou.

Chránená krajinná oblasť[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chránená krajinná oblasť Žďárské vrchy

Chránená krajinná oblasť Žďárské vrchy (709 km²) bola slávnostne vyhlásená 25. mája 1970 prezidentom Ludvíkom Svobodom. Ako pramenná oblasť niekoľkých českých a moravských riek a ako oblasť s početnými rybničnými sústavami bolo územie CHKO vyhlásené za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.

Z rozlohy CHKO zaberajú 46 % lesy (v centrálnej časti územia) a 44 % tvorí poľnohospodárska pôda. Poslaním chránenej krajinnej oblasti je zachovanie harmonicky vyváženej kultúrnej krajiny s významným zastúpením prirodzených ekosystémov.

Významné vrcholy[upraviť | upraviť kód]

Zoznam najvyšších vrchov, ktoré majú viac ako 800 m:

Významné skalné útvary[upraviť | upraviť kód]

Významné mestá a obce[upraviť | upraviť kód]

Žďárské vrchy (aj rovnomenná CHKO) sa nachádzajú prevážne v okrese Žďár nad Sázavou, čiastočne potom v okresoch Havlíčkův Brod, Chrudim a Svitavy. Najvýznamnejšie:

Rieky a rybníky[upraviť | upraviť kód]

Žďárskými vrchmi prechádza hlavné európske rozvodie Čierneho a Severného mora. Pramení tu niekoľko riek – Svratka, Sázava, Oslava, Doubrava a Chrudimka. V pramennej oblasti Sázavy a Doubravy sa nachádzajú rybníky Velké Dářko (najväčší rybník na vysočine) a Malé Dářko, rieka Oslava pramení v rybníkoch Matějovskom a Babíne a následne preteká Veselským rybníkom. Najvyššie položené sú na Vysočine rybníky Sykovec a Medlov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Je možné, že nad 800,0 m siaha ešte vrcholové skalisko Bohdalca, nadmorská výška trigonometrického bodu na vrcholu kopca je 790,6 m. Či však relatívna výška skaliska nad bodom robí 10 m dokáže len premeranie

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žďárské vrchy na českej Wikipédii.