Čáslavská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Čáslavská kotlina
geomorfologická jednotka
Pohled k Ronovu.JPG
Čáslavská kotlina z hradu Lichnice
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Středolabská tabule
Susedné
jednotky
Nymburská kotlina
Českobrodská tabule
Východolabská tabule
Železné hory
Hornosázavská pahorkatina
Podradené
jednotky
Žehušická kotlina
Ronovská tabule
Labsko-klejnárská niva
Najvyšší bod U Písku
 - výška 341 m n. m.
Rozloha 298 km² (29 800 ha)
Geologické zloženie slieňovec, prachovec,
viate piesky
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čáslavská kotlina je podcelok v juhovýchodnej časti Středolabskej tabule, ležiaci v okresoch Kolín a Kutná Hora v Stredočeskom kraji, v okrese Chrudim v Pardubickom kraji a v okrese Havlíčkův Brod v kraji Vysočina.

Poloha a sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Doubrava pri Ronove
Klejnárka pri Chedrbí

Čáslavská kotlina sa rozkladá zhruba medzi mestami Kutná Hora na západe, Golčův Jeníkov na juhu, Třemošnice na juhovýchode, Týnec nad Labem a Kolín na severe . Úplne vnútri kotliny sú mestá Čáslav a Ronov nad Doubravou.

Charakteristika územia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to neotektonická zníženina pri juhozápadnom úpätí Železných hôr, tvorená prevažne turónskymi slieňovcami, piesočnatými slieňovcami a vápnitými prachovcami, menej horninami kutnohorského kryštalinika a moldanubika. Vyznačuje sa plochým dnom klesajúcim k severozápadu, so štruktúrne denudačnými plošinami, geomorfologicky menej výraznými riečnymi terasami, širokými údolnými nivami Doubravy, Klejnárky a priľahlého úseku stredného toku Labe, s pokrývmi viatych pieskov a miestami s exhumovaným predkriedovým kryštalinickým georeliéfom zarovnaných povrchov a uzlov.[1]

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok Čáslavská kotlina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3B) patrí do celku Středolabská tabule. Ďalej sa člení na okrsky Žehušická kotlina (VIB-3B-1) na severe, Ronovská tabule (VIB-3B-2) na juhu a Labsko-klejnárská niva ( VIB-3B-3) na severozápade.[1]

Podľa členenie Balatku a Kalvodu[2] má Čáslavská kotlina len 2 rozsiahlejšie okrsky (Žehušická kotlina a Ronovská kotlina).

Kotlina susedí s ďalšími podcelkami Středolabskej tabule (Nymburská kotlina a Českobrodská tabule na severozápade) a s celkami Východolabská tabule na severe, Železné hory na východe a Hornosázavská pahorkatina na juhu a západe.[1]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Najvyššie vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšším vrcholom Čáslavskej kotliny je U Písku (341 m n. m.).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  2. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čáslavská kotlina na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]