Kojetická pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kojetická pahorkatina
geomorfologický okrsok
PR Kopec jaro 13.jpg
Skupina pahorkov Kopeč (Prírodná rezervácia)
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Českobrodská tabule
Susedné
jednotky
Vojkovická rovina
Kostelecká rovina
Labsko-vltavská niva
Čakovická tabule
Pražská plošina
Podradené
jednotky
Kozomínská pahorkatina
Předbojská pahorkatina
Přezletická tabule
Najvyšší bod Čenkov
 - výška 285 m n. m.
Rozloha 94,4 km² (9 440 ha)
Geologické zloženie bridlica, droba,
buližník, spilit,
pieskovec, vápenec,
ílovec, slieňovec,
kremenec
Česko: Kojetická pahorkatina
Kojetická pahorkatina
Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Súradnice: 50°12′57″S 14°33′23″V / 50,2157372°S 14,5563014°V / 50.2157372; 14.5563014

Kojetická pahorkatina je geomorfologický okrsok na severozápade Českobrodskej tabule, ležiaci v okresoch Mělník a Praha-východ v Stredočeskom kraji a na území hlavného mesta Prahy.

Poloha a sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch Kuchyňka (Prírodná pamiatka)

Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Kralupy nad Vltavou (na západe), Neratovice (na severe), Mratín (na severovýchode), Brandýs nad Labem (na východe ), Čakovice (na juhu), Líbeznice a Odolena Voda (na juhozápade). Vnútri okrsku ležia len obce, napr. Kojetice, podľa ktorých je okrsok pomenovaný, ďalej Bašť, Měšice alebo Přezletice.[1]

Charakteristika územia[upraviť | upraviť zdroj]

Okrsok tvorí plochú pahorkatinu zloženú z proterozoických fylitických bridlíc a drob s buližníkmi a spilitmi, z cenomanských pieskovcov, vápencov, spodnoturónskych ílovcov a slieňovcov, zriedkavo z ordovických bridlíc a kremencov. Predstavuje štruktúrne denudačný povrch spilitových a buližníkových ostrovov a štruktúrnych chrbtov barrandienského smeru na exhumované predkriedovom zarovnanom povrchu s deštrukčnými a akumulačnými formami príbojovej činnosti kriedového mora, s tvarmi zvetrávania a odnosu hornín. Na kriedových horninách vznikol mierne naklonený denudačný povrch s kryopedimentmi. Územie odvodňujú ľavé prítoky Labe, tečúce v širokých plytkých údoliach. Pahorkatina je zalesnená z 5% borovicovými porastami, fragmentami dúbrav, početné agátiny. Sú tu rozľahlé polia, početné drobné opustené kameňolomy. Okrsok zahŕňa chránené územia Kopeč a Kuchyňka. Na buližníkových ostrovoch sú významné archeologické nálezy zo staršej doby kamennej (napr. pri Přezleticiach).[2]

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrsok Kojetická pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3E-1) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Českobrodská tabule.

Ďalej sa člení na podokrsky Kozomínská pahorkatina na severozápade, Předbojská pahorkatina uprostred a Přezletická tabule na juhovýchode.[3]

Pahorkatina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Labsko-vltavská niva na západe a východe, Vojkovická rovina na severe, Kostelecká rovina na severovýchode a Čakovická tabule na juhu a juhovýchode) a s celkom Pražská plošina na juhozápade.[2]

Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:

Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšší bod Kojetickej pahorkatiny je Čenkov (285 m n. m.)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kojetická pahorkatina na Mapy.cz
  2. a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  3. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kojetická pahorkatina na českej Wikipédii.