Jizerské hory

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jizerské hory
poľ. Góry Izerskie, nem. Isergebirge
pohorie
Primaveal forest Jizera.JPG
Štáty Česko Česko,  Poľsko Poľsko
Regióny Liberecký kraj, Dolnosliezske vojvodstvo
Časť Krkonošsko-jesenická sústava
Najvyšší bod Vysoká kopa
 - výška 1 126 m n. m.
Rozloha 417 km² (41 700 ha)
Geologické zloženie žula
Poloha pohoria
Poloha pohoria
Wikimedia Commons: Jizera Mountains
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jizerské hory (poľ. Góry Izerskie, nem. Isergebirge) sú geomorfologický celok a pohorie v Libereckom kraji na severe Čiech a juhozápade Poľska. Pomenované sú podľa rieky Jizery, prameniacej pod Smrkom (1 124 m n. m.), najvyšším vrchom v českej časti. Veľká časť sa nachádza v Poľsku, kde pohorie kulminuje vrchom Vysoká kopa (1 126 m n. m.).

Geomorfológia[upraviť | upraviť kód]

Pohorie, v minulosti považované za západný výbežok Krkonôš, patrí do Krkonošsko-jesenickej sústavy a Krkonošskej podsústavy. Jizerské hory susedia na severe s Frýdlantskou pahorkatinou, na východe s Krkonošami a na juhu prechádzajú do Libereckej kotliny.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Pre Jizerské hory sú charakteristické zarovnané povrchy vo vrcholových oblastiach, vytvárajúce tak vysoko položené náhorné plošiny. Z nich vystupujú žulové vrcholky s menšími depresiami s množstvom rašelinísk. V pohorí sa nachádza 28 vrcholov (15 v Česku) s nadmorskou výškou nad 1 000 m n. m., na juhu väčšinou zakončených skalnými útvarmi.

Hlavné vrcholy[upraviť | upraviť kód]

  • Vysoká kopa (1 126 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria
  • Smrk (1 124 m n. m.) je najvyšší vrch v českej časti s rozhľadňou na vrchole
  • Jizera (1 122 m n. m.)
  • Sine Skałki (1 122 m n. m.)
  • Stóg Izerski (1 107 m n. m.)
  • Černá hora (1 085 m n. m.)
  • Bukovec (1 005 m n. m.) – čadičový výlev
  • Tanvaldský Špičák (831 m n. m.) – stredisko zjazdového lyžovania s rozhľadňou na vrchole

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Assyntským vrásnením koncom starohôr vzniklo na území dnešných Jizerských hôr mohutné horstvo tvorené svorom a fylitom. Toto horstvo však bolo počas nasledujúcich 200 mil. rokov takmer zarovnané a v prvohorách územie zaplavilo more. Kaledónske vrásnenie spojil prvohorný podklad do jediného bloku. Dnešná podoba reliéfu bola formovaná ďalšími dvoma procesmi: hercýnskym vrásnením a saxonskými pohybmi v treťohorách. Práve v tomto období došlo k zlomom a vyzdvihnutiu Jizerských hôr.

Hlavnou horninou dnešného masívu sú granitové horniny – žuly, zastúpené sú však i kryštalické bridlice, svory, vápence a dolomity. V treťohorách pribudli čadiče.

Vodstvo[upraviť | upraviť kód]

Jizerské hory majú hustú sieť vodných tokov a hrebene tvoria rozvodnicu medzi Baltským a Severným morom. Západnú a juhozápadnú časť odvodňuje Lužická Nisa do Baltského mora, východ a juhovýchod územia odvodňuje Jizera do Labe a Severného mora.

Podnebie[upraviť | upraviť kód]

Podnebie ovplyvňuje poloha pohoria v strede Európy a fakt, že ide o prvý vyšší celistvý útvar na severozápadnom okraji Krkonošsko-jesenickej sústavy. Expozícia, sklon svahov, horninové podložie, vegetačný kryt a skalné útvary výrazne ovplyvňujú klimatické podmienky. Oblasť svojim reliéfom vytvára vhodné podmienky pre veternú cirkuláciu. Patrí do chladnej klimatickej oblasti s krátkym, mierne chladným a vlhkým letom a dlhou zimou so snehovou pokrývkou v trvaní 140 až 160 dní. Jasných dní v roku je 30 – 40.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 4 – 7 °C, pričom v januári je to od -7 do -3 °C a v júli od 12 do 16 °C. Teplotný extrém −42 °C bol nameraný v osade Jizerka v roku 1940. Zrážkové úhrny v oblasti exponovaných vlhkým severozápadným vetrom dosahujú v priemere 700 – 800 mm za rok. Rekord 24 hodinového úhrnu z osady Nová Louka z 29. júla 1897 predstavuje 345 mm zrážok a ročného úhrnu na Jizerke z roku 1926 celkom 2 201 mm.

Turistika[upraviť | upraviť kód]

Jizerské hory sú obľúbenou turistickou, rekreačnou a športovou oblasťou. V lete sú obľúbeným terénom pre turistické a cykloturistické výpravy. V zime je v horách udržiavaná sieť bežkárskych tratí – tzv. Jizerská magistrála. Najznámejšie strediská turistiky sú Jizerka, Bedřichov a Tanvaldský Špičák.

Od 80. rokov 19. storočia dochádza k veľkému rozvoju turistiky a budovaniu vyhliadkových veží a rozhľadní. Medzi najznámejšie patrí rozhľadňa Slovanka nad Hraběticami, na Tanvaldskom Špičáku a na Smrku.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jizerské hory na českej Wikipédii.