John Quincy Adams

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 21:56, 8. október 2006, ktorú vytvoril PalicaBOT (diskusia | príspevky) (interwiki Pridal: co:John Quincy Adams)

Šablóna:Prezident USA John Quincy Adams (* 11. júl 1767 Quincy (vtedy súčasť Braintree) – † 23. február 1848, Washington D.C.) bol šiesty prezident Spojených štátov a prvý z dvoch, ktorého otec bol tiež prezident (druhým je George W. Bush).

Životopis

Narodil sa v Braintree ako jeho otec (teraz je to časť Quincy), v Massachusetts, v rodine Johna Adamsa, 2. prezidenta USA a jeho manželky Abigail Adamsovej, ako druhý z piatich detí. Vzdelanie získaval v Paríži a v Laydene, keďže nasledoval svojho otca na jeho cestách, a je absolventom Harvardskej univerzity z roku 1787. Študoval právo a svoju prax začínal v Bostone, v Massachusetts.

Politická kariéra

Už ako 14-ročný sa stal osobným tajomníkom amerického emisára v Rusku. O rok neskôr, v roku 1782, bol členom delegácie vyjednávajúcej mier s Veľkou Britániou. Potom sa vrátil do USA, aby dokončil školu. V roku 1794 bol veľvyslancom v Holandsku, o dva roky neskôr bol preložený do Portugalska a v roku 1797 pracoval v Prusku.

Bol senátorom v Massachusetts od 4. marca 1802 (do 8. júna 1808) a v tom istom roku sa neúspešne pokúsil o vstup do Kongresu. V roku 1803 sa stal senátorom v celoštátnom senáte za stranu federalistov, kde zostal až do roku 1808, kedy odstúpil a čoskoro na to vstúpil aj zo strany a prešiel k republikánom.

V rokoch 18091814 bol veľvyslancom v Rusku, v rokoch 18141815 sa stal členom delegácie, ktorá rokovala o Ghentskej zmluve, ktorá znamenala definitívnu bodku za vojnou v roku 1812. Od roku 1815 do 1817 slúžil v Anglicku. Od roku 1817 do roku 1825 bol ministrom zahraničných vecí v kabinete Jamesa Monroa. Počas svojho pôsobenia na tomto poste sa mu podarilo získať od Španielska v roku 1819 nový štát Florida, a tiež vytvoril tzv. Monroeovu doktrínu, ktorá odmietala zásahy Európanov do amerických záležitostí.

Prezident

Vďaka svojej rozsiahlej praxi na veľvyslaneckých postoch a v rokovaniach so zahraničnými veľmocami sa stal ideálnym kandidátom na post prezidenta. V prezidentských voľbách v roku 1824 sa stretol s Andrewom Jacksonom a porazil ho. Ten ho však obvinil, že sa do funkcie dostal len vďaka korupcii a hoci výsledok volieb nezvrátil, počas celého Adamsovho funkčného obdobia robil všetko pre to, aby zmaril jeho snahy o splnenie programu na podporu výstavby ciest, vzdelania, obchodu, priemyslu a poľnohospodárstva. Zašlo to až tak ďaleko, že sa ich materská strana rozštiepila na Národných republikánov Johna Quincyho Adamsa a Demokratických republikánov Andrewa Jacksona (neskorších demokratov).

Porážka

Voľby v roku 1828 však dopadli tento krát v prospech Andrewa Jacksona, a to i vďaka tomu, že vo svojej agresívnej kampani vytiahol i detaily z Adamsovho súkromného života. Za svoj neúspech mohol vďačiť Adams i tomu, že po otcovi zdedil neschopnosť dobre vychádzať s ľuďmi, čo nevyvážila ani jeho pracovitosť a vnútorný potenciál, takže nemal proti bezohľadnému a oveľa populárnejšiemu Jakcsonovi takmer žiadnu šancu.

No ani víťazstvo Jacksona medzi nimi vzťahy nenapravili. Napriek tradícii Jackson odmietol navštíviť odstupujúceho prezidenta a Adams zas odmietol ísť do Kapitolu s Jacksonom v jednom voze.

Od roku 1831 až do smrti bol členom Kongresu a neskôr neuspel vo voľbách na guvernéra štátu Massachusetts v roku 1834. V roku 1841 reprezentoval vzbúrených Afričanov z lode Amistad na Najvyššom súde USA a úspešne sa dohadoval o tom, kto získa kontrolu nad španielskou loďou, na ktorej boli držaní ako ilegálni otroci, pričom padlo rozhodnutie, že sa majú vrátiť späť domov ako slobodní ľudia a nie sa vrátiť do Španielska, kde z nich spravili otrokov.

Adams v Snemovni, ktorá sídlila v budove Kapitolu vo Washingtone, dostal záchvat mŕtvice a napokon po dvoch dňoch zomrel. Pochovaný je na rodinnom cintoríne v Quincy, Massachusetts.