Josef Ludvík Fischer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Josef Ludvík Fischer
český filozof a sociológ
český filozof a sociológ
Narodenie6. november 1894
Praha, Česko
Úmrtie17. február 1973 (78 rokov)
Olomouc, Česko

Prof. PhDr. Josef Ludvík Fischer (* 6. november 1894, Praha - † 17. február 1973, Olomouc) bol významný český filozof a sociológ, predstaviteľ filozofického štrukturalizmu.

Život[upraviť | upraviť kód]

Po štúdiách na klasických gymnáziách v Českých Budějoviciach a v Třeboni (maturita roku 1912) absolvoval na Filozofickej fakulte pražskej univerzity češtinu, nemčinu a filozofiu. Doktorom filozofie bol promovaný roku 1919 (dizertácia Arthur Schopenhauer. Genese díla). V rokoch 1921-1923 pracoval v pražských knižniciach, potom bol preložený do Študijnej knižnice v Košiciach, kde bol zamestnaný až do roku 1933. V roku 1927 sa prácou Saint-Simon a Auguste Comte habilitoval na Masarykovej univerzite v Brne ako docent pre odbor sociológia, v roku 1930 i pre odbor filozofia . Na prelome 20. a 30. rokov spolu s Bedřichom Václavkom a Jiřím Mahenom redigoval Index (1929-1939), s Inocentom Arnoštom Bláhom a Emanuelom Chalupným založil a viedol Sociologickú revue (1930-40, 1945-48). V rokoch 1933-35 bol zamestnancom univerzitnej knižnice v Brne, mimoriadnym profesorom Masarykovej univerzity pre odbory sociológie a dejiny filozofie sa stal v roku 1935. Po nacistickej okupácii Československa sa až do konca vojny skrýval v Holandsku. Po návrate do Brna bol v októbri 1945 menovaný riadnym profesorom Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity, v školskom roku 1945-46 zastával funkciu jej dekana. Zároveň sa podieľal na obnovení olomouckej Palackého univerzity, na ktorej v rokoch 1946-49 vykonával funkciu rektora. V 50. rokoch bol nútený stiahnuť sa z verejného života, ojedinele vyučoval v Brne a v Košiciach, penzionovaný bol roku 1960. Do výučby bol na Palackého univerzite znovu povolaný v rokoch 1968-70, definitívny odchod do penzie nasledoval v roku 1970.

Jeho dcéra Viola bola známou poetkou a prekladateľkou.

Filozofia[upraviť | upraviť kód]

Kritické vyrovnanie s filozofiou pozitivizmu a pragmatizmu Fischera viedlo k vypracovaniu vlastného filozofického systému, ktorý nazýval „skladobnou filozofiou“. Tá mala nadväzovať na štrukturálne metódy v jednotlivých vedách, ktoré preferujú celok pred jednotlivými časťami. Pojem celku Fischer v Základech poznání (1931) definoval pomocou pojmu funkcie a vytvoril tak pôvodný systém funkcionálneho štrukturalizmu, ktorý v Krizi demokracie (1933) uplatnil pri rozbore sociálnej skutočnosti. Kríza demokracie bola Fischerovi súčasťou všeobecnejšej kultúrnej krízy, ktorú spájal s kvantitatívnym a mechanistickým poňatím skutočnosti. Štruktúrne podobnosti medzi jednotlivými prvkami kultúry (napr. medzi vedou, ekonomikou a politikou) schematizoval pomocou pojmu kultúrneho prototypu. Predvídal tak niektoré neskoršie kulturologické problémy (porovnaj Foucaultov pojem epistéma). Východisko z krízy videl v ontologickej rehabilitácii kvality, na ktorej prepracovanie sa spolu s ďalšími kategóriami funkcie a štruktúry vrátil v súbore Filosofických studií (1968).

Spisy[upraviť | upraviť kód]

  • Arthur Schopenhauer. Genese díla (Příspěvek k psychologii tvorby) (1921)
  • O vědomí (1922)
  • Hovory a zpovědi. Dvě knihy neklidu a hledání. Kniha první (1922)
  • Filosofie, její podstata a problémy (1922)
  • Saint Simon a Auguste Comte. Příspěvek k dějinám sociologického racionalismu (1925)
  • Glosy k české otázce (1926)
  • O pravdách a filosofech (1926)
  • Útěk před starou filosofií (1927)
  • Budoucnost evropské kultury. Vstupní čtení na Masarykově univerzitě 17. 10. 1927 (1928)
  • Über die Zukunft der europäischen Kultur (1929)
  • Kultura a regionalismus (1929)
  • O neklidu dneška (1930)
  • Základy poznání. Soustava skladebné filosofie na podkladě zkušenosti I (1931)
  • Třetí říše. Úvodem do současného politického stavu (1932)
  • Tyrš a sokolstvo. Historický a kritický rozbor sokolské ideologie (1932)
  • Zrcadlo doby. Abeceda skoro filosofická (1932)
  • Řád kapitalistický a skladebný (1933)
  • Krize demokracie. I. Svoboda, II. Řád (1933)
  • Věčný a časový úkol filosofie (1935)
  • Národní tradice a česká filosofie. Úkoly a výzvy (1939)
  • Den po válce (1946)
  • Na cestu. Hrst proslovů děkanových (1946)
  • Politika a stranictví (1947)
  • Únor 1948. Slovo k vychovatelům (1948)
  • Tři stupně. Filosofický vějíř (1948)
  • Uvedení do vědy (1961)
  • Sokrates nelegendární (1965)
  • Dějiny filosofie. Řecká filosofie (1968)
  • Filosofické studie (1968)
  • Proti Mnichovu (1968)
  • Listy o druhých a o sobě (2005)

Výbory[upraviť | upraviť kód]

  • Výbor z díla I (2007)
  • Výbor z díla II (2009)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Ludvík Fischer na českej Wikipédii.