Josef Nesvadba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Josef Nesvadba
český spisovateľ, prekladateľ, dramatik,
scenárista, psychiater a psychoterapeut
Narodenie19. jún 1926
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie26. apríl 2005 (78 rokov)
Praha, Česko
Alma materKarlova univerzita
ManželkaLibuše Nesvadbová
DetiBára Nesvadbová

Josef Nesvadba (* 19. jún 1926, Praha – † 26. apríl 2005, Praha) bol český spisovateľ, prekladateľ, dramatik, scenárista, psychiater a psychoterapeut, spolu s Ludvíkom Součkom najvýznamnejší predstaviteľ žánru vedeckofantastickej literatúry v Česku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ako mnoho iným, aj Nesvadbovi skomplikovala štúdium nacistická okupácia. Maturovať na anglickom gymnáziu mohol až po vojne v roku 1945.

V roku 1950 absolvoval lekársku fakultu, odbor psychiatria – okrem svojej literárnej práce bol aj významným psychiatrom, patril k priekopníkom skupinovej psychoterapie v Česku. Práve počas štúdia spoznal Ludvíka Součka a obaja autori sci-fi sa spriatelili.

Bol evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom Autor.[1]

Od roku 1956 až do odchodu do dôchodku v roku 1992 pracoval ako psychoterapeut na psychiatrickom oddelení Fakultnej polikliniky v Prahe.

Okrem prekladov z angličtiny písal prevažne divadelné hry a poviedky – niekoľko jeho poviedok bolo sfilmovaných, napríklad Blbec z Xeenemünde (1960) a Tarzanova smrt. Spolupracoval na celom rade filmov (Upír z Feratu, Pane, vy jste vdova...) a televíznych a rozhlasových seriálov (Bambinot).

Josef Nesvadba mal veľa osobných priateľov medzi komunitou svetovej sci-fi scény. Patrili medzi nich napríklad Fred Pohl John Brunner alebo Harry Harrison. Bol dvojnásobným nositeľom ceny organizácie World SF a dlhoročným predsedom českej sekcie tejto organizácie.

Jeho dcérou je spisovateľka románov pre ženy Bára Nesvadbová.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Výprava do Oceánie
  • Ocelový kruh
  • Ráno
  • Tři podpisy, 1954
  • Milionář Liebig
  • Mimořádná událost, 1956

Poviedkové súbory[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tarzanova smrt, 1958 – zbierka 13 poviedok, väčšinou non sci-fi, v ktorých výrazne uplatnil svoje skúsenosti psychiatra; v r. 1966 vyšiel v Čs. spisovateli pod týmto názvom aj výber z predchádzajúcich zbierok.
  • Einsteinův mozek, 1958 – poviedková zbierka, tentoraz už sci-fi; obsahuje okrem iného poviedky Einsteinův mozek, Blbec z Xeenemünde, Poslední cesta kapitána Nema, Vynález proti sobě a Ztracená tvář, z ktorých Einsteinův mozek, Blbec z Xeenemünde a Ztracená tvář boli sfilmované
  • Výprava opačným směrem, 1962 – obsahuje ďalšie kľúčové poviedky z Nesvadbovej tvorby (celkom deväť), okrem iného Výprava opačným směrem, Upír ltd., Jak zemřel kapitán Nemo, Druhý ostrov dr. Moreaua či Anděl posledního soudu; poviedka Upír Ltd. sa stala námetom k filmu Upír z Feratu
  • Poslední cesty kapitána Nema, 1966 – 11 sci-fi poviedok spojených postavou kapitána Nema [2]
  • Tři dobrodružství, 1972 – obsahuje poviedky Případ Zlatého Buddhy, Jak předstírat smrt a Absolutní stroj
  • Minehava podruhé, 1981 nesie podtitul (nápady starého psychiatra): Psychofikce a obsahuje tri rozsiahlejšie poviedky: Minehava podruhé aneb Psychoskop Mariana Koldy, Láska aneb Citový kondenzátor Heleny Vávrové a Setkání dalšího druhu aneb Labyrinty Joan Hartlové.
  • Řidičský průkaz rodičů, 1988

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dialog s doktorem Dongem, 1964 – filozoficko-politický román z vietnamského prostredia, groteskné a ironizujúce prvky
  • Bludy Erika N., 1974 – vedeckofantastický román s detektívnou zápletkou; odohráva sa na tajomnom ostrove v Jadranskom mori; mnoho nevysvetliteľných úkazov
  • Tajná zpráva z Prahy, 1978 – román venovaný globálnym problémom, čiastočne autobiografický; neobsahuje sci-fi motívy, je to skôr spoločensko-dobrodružný román; pôvodný rukopis neprešiel cenzúrou (obsahoval motívy invázie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a následné vlny emigrácií). Nesvadba ho musel podstatne prepracovať (originálna podoba vyšla v r. 1991 pod názvom První zpráva z Prahy)
  • Peklo Beneš, 2002 – pohráva sa s myšlienkou, čo by sa stalo, keby 29. septembra 1938 nedošlo k Mníchovskej dohode.
  • Hledám za manžela muže, 1986 – tento román s podtitulom Druhé tisíciletí neskončí autor charakterizoval ako sexfikciu a povedal k nemu: s nadsázkou lze říci, že hrdinkami této knížky jsou dvě ženy. Žijí v rozdílných společenských zřízeních, jsou sokyně, ale mají společný problém: nemůžou najít přiměřeného partnera.

Námety k filmom[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.abscr.cz/cs/vyhledavani-evidencni-zaznamy
  2. Poslední cesty kapitána Nema [online]. [Cit. 2005-10-05]. Dostupné online. Archivované 2006-02-27 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]