Jozef Grešák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef Grešák
slovenský hudobný skladateľ
Narodenie30. december 1907
Bardejov, Slovensko
Úmrtie17. apríl 1987 (79 rokov)
Bratislava, Slovensko

Jozef Grešák (* 30. december 1907, Bardejov – † 17. apríl 1987, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ.

Život[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Bardejove. Učiteľský ústav ukončil v Spišskej Kapitule, kde získal základy hudobného vzdelania v centre intelektuálneho diania slovenského katolicizmu. Jeho učiteľom bol Fraňo Dostalík, jediný slovenský žiak Leoša Janáčka. Už ako desaťročný si vedel poradiť s kráľovským nástrojom akým bol organ. Keďže v čase jeho mladosti nebolo v Bardejove vhodné hudobné učilište, Grešák bol odkázaný na samoštúdium. Jozef Grešák sa po pôsobení v rôznych divadlách v Čechách a na Morave v roku 1949 vrátil na Slovensko. Bol učiteľom hudobnej a výtvarnej výchovy na gymnáziu v Bardejove a korepetítorom Ukrajinského súboru piesní a tancov. Od roku 1957 bol tajomníkom pobočky Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach. Skladateľ Jozef Grešák v kontexte slovenskej a európskej hudby je ojedinelým prípadom "proroka", ktorý akoby počúval prírodu a dospel k tomu, čo "objavili" iný. Našiel to, čo v európskej hudbe až do jeho čias žilo, vyvíjalo sa a niekam smerovalo. Dôkazom sú predovšetkým jeho diela, ktoré zaznievajú na koncertných pódiách a často sa o nich viedli a vedú rôznorodé diskusie. Dokázal pevnou vôľou zdolať množstvo prekážok, neprajností a neuznání a aj napriek tomu dokázal opodstatnenosť svojej kompozičnej cesty. Originálnosťou hudobnej reči sa vymyká umeleckým cestám ostatných predstaviteľov súčasnej hudby.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Už vo veku šestnásť rokov napísal Grešák Komornú symfóniu a o tri roky dokončil prvú operu Zlatulienka, ktorá sa nezachovala. Chcel pokračovať v štúdiu skladby v Prahe, ale u Vítězslava Nováka sa mu to nepodarilo. Ostal samoukom a tvorbe sa venoval vtedy, keď cítil dostatok síl a motiváciu. Bratislavské akademické autority i domáce operné scény odmietli aj Grešákove vrcholné dielo – operu Neprebudený, pretože jeho hudobný jazyk bol pre nich nepochopiteľne originálny. Je aj autorom opery S Rozárkou a Zuzanka Hraškovie. Operné námety pochádzajú predovšetkým z diel slovenskej klasiky.

Jozef Grešák patrí dnes k významným slovenským hudobným skladateľom 20. storočia. Aj keď pomerne dlho hľadal miesto v slovenskej hudbe, vytvorenými dielami sa pevne do jej radov vtesnal, pričom si jeho tvorba zachovala originálne rysy východoslovenského autora[chýba zdroj]. Výraznou zásluhou prvého šéfdirigenta Bystríka Režuchu je tu dodnes živé dielo Jozefa Grešáka, ktorý viacero diel venoval práve Štátnej filharmónii Košice (Améby, Koncertná symfonietta, Zuzanka Hraškovie, Vokálna symfónia).

Opera[upraviť | upraviť kód]

  • Zlatulienka, s podtitulom Príchod Slovákov
  • Neprebudený (vlastné libreto podľa rovnomennej poviedky M. Kukučína)
  • Zuzanka Hraškovie (monodráma pre hlasy a orchester na text básne P.O. Hviezdoslava)
  • S Rozarkou (vlastné libreto podľa rovnomennej novely Vincetna Šikulu)

Iné[upraviť | upraviť kód]

  • Améby (predohra pre orchester)
  • Trio pre klavír, husle a violončelo
  • Tri skladby pre klavír
  • Slovenské ľudové balady
  • Stretnutie na Ringstrasse
  • Rotory II. (pre veľký symfonický orchester)
  • Panychída (pre soprán, tenor, miešaný zbor, na báseň J. Wolkra- Balada o neprebuzeném dítěti)

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]