Jozef Kostka
Jozef Kostka (nar. 1912, Stupava - 1996 Bratislava) je významným zakladateľom slovenského moderného sochárstva.
Školské roky
Vyučil sa v džbánkárskej dielni svojho strýka Ferdiša Kostku. V rokoch 1932-37 študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe u prof. Karola Dvořáka. V rokoch 1938-39 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži.
Pedagogická činnosť
V rokoch 1940-49 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej, odbor modelovanie. Táto škola bola akousi predchodkyňou Vysokej školy výtvarných umení. 1949 spoluzakladá Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Spolu s Rudolfom Pribišom vychovali množstvo slovenských sochárov (Jankovič, Meliš, Huba, Roller ). V jeho aletiéri pôsobil dva roky ako asistent slovenský sochár Justín Hrčka. Až na nátlak normalizátorov školu opustil.
Tvorba
Kostkova tvorba je z väčšej časti figurálna, vyrovnáva sa s princípmi figurácie ako ju formuloval ešte Auguste Rodin. Avšak najmä v šestdesiatych rokoch 20. storočia inklinoval aj k archetypálnejším formám abstrakcie nadväzujúc na odkaz Constantina Brâncuşiho. V tejto časti tvorby sa u Kostku naplno prejavil zmysel pre materiál a citlivé až lyrické skúmanie procesu tvorby plastiky. Je tvorcom mnohých pamätníkov napr. pomník Víťazstva pre Bratislavu 1946-49. Pomník SNP pre Partizánske 1946-50 patrí medzi najlepšie pamätníky na tému SNP. V roku 1957 sa zúčastnil na medzinárodnom bienále v São Paulo. Na svetovej výstave v Bruseli roku 1958 bol odmenený za reliéf "Na brehu rieky" striebornou medailou, v tom istom roku sa zúčastňuje bienále v Benátkach. Je taktiež autorom súsoší Vďaka na bratislavskom Slavíne 1963, či plastiky Slovenská jar - pomník Ľudovíta Štúra v Modre 1964. V rokoch 1966-68 podnikol štúdijné cesty do Anglicka, Francúzska a Talianska. Patrí aj k laureátom ceny Cypriána Majerníka 1963, či k nositeľom titulu národný umelec 1967. Napriek ťažkému obdobiu v ktorom žil dokázal si zachovať svoj ľudský morálny kredit.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Kostka
