Preskočiť na obsah

Juliana z Norwichu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Juliana z Norwich)
Juliana z Norwichu
stredoveká anglická mystička
Socha Juliany z Norwichu od Davida Holgata, Norwichská katedrála
Socha Juliany z Norwichu od Davida Holgata, Norwichská katedrála
Osobné informácie
Narodenie1342
 pravdepodobne Norwich, Norfolk, Anglicko
Úmrtiepo 1416
 Norwich
Národnosťanglická
Dielo
Žánremystický duchovný traktát
Obdobiestredoveká literatúra
TémyBožia láska, hriech, spása,...
Literárne hnutieanglická mystika
Významné práceZjavenia Božej lásky
Ovplyvnená
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Juliana z Norwichu
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsJuliana z Norwichu
(multimediálne súbory na commons)

Juliana z Norwichu[1] (aj Juliana z Norwich[2], niekedy aj len Julian[pozn. 1], angl. Julian of Norwich, * okolo 1342, pravdepodobne Norwich [noridž], Norfolk, Anglicko – † po 1416/okolo 1423, tamtiež) bola stredoveká anglická mystická teologička a reklúza[4], „učiteľka mystickej kontemplácie lásky“[5]. Autorka diela Zjavenia Božej Lásky (Revelations of Divine Love), jedného z najvýznamnejších stredovekých náboženských dokumentov.[1] Bola prvou (známou) spisovateľkou píšucou v anglickom jazyku.[1][3]

O jej živote sa mnoho nevie, väčšina strohých informácií pochádza z jej diela. Časť údajov o jej živote s nachádza v testamentoch v kódexe Add. 37790 - Amherst Manuscript v British Library a zmienku o stretnutí s Julianou zachytáva aj mystička Margery Kempeová.[5]

Časť Anglikánskej a Luteránskej cirkvi si ju oficiálne pripomína sviatkom 8. mája. Rímskokatolícka cirkev ju oficiálne za svätú nepovažuje, jej kult však je slávený 13. mája. Zobrazovaná býva v rehoľnom rúchu pod krížom.[1] Julianin silný kult pretrváva najmä v Norwichi.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol svätého Juliána v Norwich

Keď mala Juliana tridsať rokov, vážne ochorela a takmer zomrela. Podľa Julianiných slov mala sama požiadať Boha o tri dary: víziu Kristovho umučenia; život ohrozujúcu chorobu a tri metaforické rany - súcitu, skrúšenosti a túžby po Bohu. Po prijatí pomazania chorých v máji 1373 prežila sériu zjavení o utrpení Krista a Panny Márie, a vyzdravela.[4][2]

Je pravdepodobné, že v dobe choroby a uzdravenia ešte nebola pustovníčkou. Keďže však v Norwichi pôsobilo viacero rehoľných rádov, je možné, že sa už v mladosti stala mníškou[6], snáď benediktínkou.[5] Po svojej mystickej skúsenosti Juliána napísala kratšie dielo, ktoré sa zachovalo v jednom rukopise. Začala tiež bývať v cele postavenej pri Kostole svätého Juliána.[5][3] V nasledujúcom živote nemala Juliana žiadne obdobné mystické zážitky, plne však spracovala a rozšírila svoje mystické dielo. Štyri existujúce norwichské závety jej odkázali peniaze na živobytie. Posledný závet pochádza z roku 1416. Následne sa Juliana neuvádza v žiadnych dokumentoch, z čoho možno usúdiť, že zomrela krátko na to.[6]

Dielo a myšlienky

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zjavenia Božej lásky
Zjavenia Božej lásky v stredovekej angličtine z 15. storočia (Add MS 37790; f. 97r)

Juliana patrí k najvýznamnejším anglickým mystikom. Napísala dielo Zjavenia Božej lásky (Revelations of Divine Love alebo Showings of Divine Love[3], resp. len Showings[7]. Raný text sa zachoval len v jednom vyhotovení z roku 1373 a býva nazývaný aj ako krátky text, resp. krátka verzia. Neskôr okolo roku 1393 boli tieto rané zápisky rozšírené. V literatúre býva táto dlhšia verzia, resp. dlhý text spravidla nazývaný rovnako ako kratšia verzia.[3] Encyclopedia Beliana uvádza názov Šestnásť zjavení Božej lásky - Sixteen Revelations of Divine Love[1]

Dielo je písané hovorovým štýlom plným živých a konkrétnych obrazov. Témou celého diela je láska. „Láska bola jeho zmyslom,“ hovorí Juliana na záver Zjavení (kapitola 86) a trvá na tom, že nič nemôže ľudí oddeliť od Božej lásky.[6]

Vitrážové okno s Julianou

Jej teológia je značne optimistická, je eschatologicky naladená. Vo svojich dielach opisuje Boha nielen ako otca, ale aj ako milujúcu matku, ktorá chráni svoje deti (kapitoly 58 – 59). „Materstvu“ Boha sa venovali aj ranejší autori a jej pôvod možno nájsť v Biblii. Práve Juliana sa tejto téme venovala dôkladnejšie a originálny je najmä jej prístup k materstvu Krista - druhej Božej osoby.[6] Boha priamo nazýva Matkou.[8] Plne uznávala Najsvätejšiu Trojicu i božskú bipostatickú úniu. Boha vnímala tiež aj ako láskavého priateľa, ktorý je plný milosrdenstva a dobrotivosti. Kristov kríž má premôcť všetko zlo. Človek sa má na Božiu lásku primerane spoliehať a nemá si podľa Juliany neustále pripomína svoju hriešnosť: „Hriech je nevyhnutný, ale všetko dopadne dobre, tiež so všetkým ostatným to nakoniec dopadne dobre.“[5] (zjavenie 13, kapitola 27) Najvýznamnejšie a najpamätnejšie výjavy sú jednoduché a prirodzené. Ide napríklad o obraz Boha, ktorý drží v ruke loptu veľkosti lieskového orieška, symbol krehkosti a drobnosti sveta v porovnaní s Božím majestátom. Silné efekty vytvára aj jednoduchým opakovaním a paralelizmom.[6]

Konkrétne vplyvy na Julianinu teológiu sa hľadajú veľmi ťažko. Na svoju dobu mala značné teologické znalosti, čo môže byť čiastočne pripísané významnosti mesta Norwich, ako obchodného a duchovného centra, kde pôsobilo viacero duchovných rádov.[5] Kým v kratšej, ranej verzii čerpá najmä z osobných zdrojov a ide skôr o záznam vizionárskej skúsenosti jednotlivca, v neskorších Zjaveniach vynecháva osobné odkazy v prospech väčších podrobností o umučení, ako aj rozsiahlych teologických úvah o Trojici.[8] Vo svojom diele priamo spomína Dyonýza Areopagitu a cituje dielo Život svätého Benedikta od pápeža Gregora I. Je veľmi pravdepodobné že poznala aj dielo Viliama zo Saint-Thierry a Majstra Eckharta či iných mystikov.[3]

  1. Jana Trajtelová vo svojej práci píše: „Meno Juliana... sa zvyčajne neprepisuje v ženskom tvare „Juliana“, ale jednoducho „Julian“, pretože sa predpokladá, že prijala meno podľa sv. Juliána...“[2] Často však býva prezývaná aj ako Lady Julian („Pani Juliana“), Dame Julian („Dáma Juliana“), and Mother Julian („Matka Juliana“).[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e Juliana z Norwichu. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 584.
  2. a b c TRAJTELOVÁ, Jana. O Božom optimizme: príspevok k skúmaniu fenomenológie hriechu na základe mystickej náuky Juliany z Norwich. Studia Capuccinorum Boziniensia, čís. 4/1. Dostupné online [cit. 2021-07-28]. ISSN 2585-8025.
  3. a b c d e f g JULIAN OF NORWICH In: Encyclopedia of religion. Ed. Lindsay Jones. 2nd Ed. Vol. 7. ICONOGRAPHY – JUSTIN MARTYR. Detroit : Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0-02-865740-3. S. 50285029. (po anglicky)
  4. a b Julian of Norwich In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d e f JULIÁNA Z NORWICHE In: Slovník křesťanských mystiků. Ed. Luigi Borriello et al.; preklad Ctirad Václav Pospíšil. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2012. ISBN 978-80-7195-198-8. S. 464 – 465.
  6. a b c d e Julian of Norwich In: ENGLISH, Edward D. Encyclopedia of the Medieval World. New York : Facts On File, Inc., 2005. ISBN 0-8160-4690-5. S. 359. (po anglicky)
  7. Julian of Norwich In: Women and Gender in Medieval Europe: An Encyclopedia. Ed. Margaret Schaus. Abingdon : Routledge, Taylor & Francis Group, LLC, 2006. ISBN 9780415969444. S. 436 – 437.
  8. a b Julian of Norwich In: The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 667 – 668. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]