Juraj Gašperík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Gašperík
chemik
Narodenie6. február 1906
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie6. máj 1979 (73 rokov)
Bratislava, ČSSR

Profesor Juraj Gašperík (* 6. február 1906, Budapešť – † 6. máj 1979, Bratislava) bol významný slovenský chemik.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine úradníka právneho oddelenia uhorských železníc v Budapešti, neskôr hlavného radcu Čs. štátnych železníc v Bratislave. Študoval na gymnáziu v Budapešti a štátnej reálke v Bratislave, v roku 1926 – 1930 na ČVUT v Brne, 1931 – 1934 na Prírodovedeckej fak. MU v Brne, kde súbežne s chémiou študoval aj astronómiu. V roku 1934 absolvoval rigorózum z kozmickej fyziky a zároveň bol promovaný ako RNDr. z odboru chémie. V roku 1936 založil spolu s Jozefom Papánkom, Kornelom Bezayom a Júliusom Krmešským Štefánikovu astronomickú spoločnosť a stal sa jej podpredsedom, neskôr predsedom. Od roku 1935 začal pracovať v Bratislave ako bakteriológ na Ústave pre patologickú fyzilógiu, histológiu a mikrobiológiu, od roku 1936 ako Mestský zmluvný chemik. Od roku 1939 pôsobil ako vedúci kontrolného a vývojového laboratória v Továrni na káble, závod Gumon, kde zaviedol výrobu predmetov úžitkových predmetov lisovaných z močovinoformaldehydových živíc, ktoré niesli spoločný názov Futurit. Počas SNP bol ako pracovník Povereníctva priemyslu SNR v Banskej Bystrici zodpovedný za zavedenie výroby a distribúciu pekárenského droždia v povstaleckom území pre armádu a civilné obyvateľstvo. V roku 1943 bol prijatý ako zastupujúci profesor na tvoriacu sa Chemickú fakultu SVŠT, v roku 1946 bol menovaný riadnym profesorom a založil a viedol Ústav chemickej technológie organických látok (neskôr Katedru chemickej technológie organických látok) a v 1947 – 1949 bol dekanom Chemickej fakulty SVŠT v Bratislave. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na výskum inhibičných pocesov v technológii spracovateľskej úpravy makromolekulových látok a technológii plastických látok. Venoval sa inhibícii voľných radikálov, čo vyústilo k prvému objavu registrovanému na Slovensku (poradové číslo 9. v Československu). Tento objav z roku 1977 nesie názov „Rozdielne vplyvy karcinogénov a nekarcinogénov na priebeh modelovej reakcie s radikálovým mechanizmom“. V roku 1940 spolu s E. Besedom, a prof. Samom Stankovianskym založil Spolok chemikov Slovákov, a v rokoch 1946 – 1958 bol jeho predsedom. Ako prvý v strednej Európe začal prednášať makromolekulovú chémiu a technológiu, bol zakladateľom prvého odborného časopisu Chemické zvesti neskôr Chemical Papers[1] a v rokoch 1950 – 1962 jeho zodpovedným a výkonným redaktorom.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Za svoju činorodú celoživotnú prácu v prospech rozvoja chémie a technológie polymérov, ako aj rozsiahlu organizátorskú prácu v prospech chemikov na Slovensku a v Československu bol odmenený viacerými vyznamenaniami: Pamätnou medailou SVŠT (1963), Pamätnou medailou SNP (1964), Hanušovou medailou Československej spoločnosti chemickej (1966), Štátnym vyznamenaním za zásluhy o výstavbu (1966), Striebornou medailou SVŠT (1968), Zlatou medailou SVŠT (1976) a titulom Zaslúžilý učiteľ (1976). Jeho vedecký život a najmä objav „Rozdielne vplyvy karcinogénv a nekarcinogénov na priebeh modelovej reakcie s radikálovým mechanizmom“ sa stali predlohou scenára českého spisovateľa Jiřího Svetozara Kupku k televíznej inscenácii režiséra Jiřího Bělky „Důkaz“ (1981), v hlavnej úlohe so zaslúžilým umelcom Václavom Voskom.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 4 vysokoškolské skriptá, 21 časopiseckých publikácií, 1 objav, 5 patentov

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • PROF. RNDr. Juraj GAŠPERÍK - ZAKLADATEĽ CHÉMIE A TECHNOLÓGIE POLYMÉROV, Petroleum & Coal IISSN 1337-7027[2]
  • 60 rokov Prof. Dr. Juraja Gašperíka, Redakčná rada Chemických zvestí, Chemical Papers 20 (1) 95–96 (1966)[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]