Juraj Lexmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Lexmann
slovenský muzikológ, skladateľ a režisér hudobných dokumentárnych filmov
Narodenie19. január 1941 (78 rokov)
Bratislava, Slovensko

Prof. PhDr. Juraj Lexmann, ArtD (* 19. január 1941, Bratislava) je slovenský muzikológ, hudobný skladateľ, autor a režisér hudobných dokumentárnych filmov a televíznych relácií.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Roku 1958 Juraj Lexmann nastúpil ako robotník do organárskej výroby v Krnove (Továrna na varhany Rieger-Kloss), odkiaľ ho poslali doplniť si odborné technické vzdelanie do Kraslíc na priemyslovku (Průmyslová škola výroby hudebních nástrojů). V Krnove potom Juraj Lexmann pracoval ako normovač v začínajúcej výrobe elektrických gitár a ako montér pri stavbe organov. Popri zamestnaní študoval hudobnú kompozíciu na Konzervatóriu v Ostrave u Miroslava Klegu. Od roku 1964 Juraj Lexmann pracoval v Spravodajskom filme Bratislava ako strihač s povinnosťou hudobného ozvučovania filmov. Popritom externe vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského hudobnú vedu. V 70. rokoch Juraj Lexmann absolvoval internú ašpirantúru v Slovenskej akadémii vied a potom pracoval ako umelec vo voľnom povolaní, tvoril filmovú hudbu, prípadne nakrúcal filmy a televízne programy o hudbe. Od roku 1976 prednášal na Vysokej škole múzických umení hudobnú a zvukovú dramaturgiu filmovej a televíznej tvorby. Po páde totalitného režimu roku 1989 získal Juraj Lexmann zamestnanie v obnovenom Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, v rokoch 1997 až 2009 bol jeho riaditeľom. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava najmä na otázky hudobnej kultúry postindustriálnej a masmediálnej spoločnosti. Na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU založil Katedru zvukovej skladby na výchovu zvukových majstrov. Je členom International Cooperative in Systematic and Comparative Musicology.

Ako strihač a hudobný dramaturg spolupracoval Juraj Lexmann na tvorbe cca 1400 filmov, vytvoril hudbu k cca 120 filmom zväčša dokumentárnym alebo animovaným, publikoval 20 monografií a ich prepracovaných vydaní. Je zostavovateľom Liturgického spevníka pre Katolícku cirkev na Slovensku.

Monografie (výber z diela)[upraviť | upraviť kód]

  • Teória filmovej hudby (1981, druhé vydanie 2006)
  • Hudobná dramaturgia filmovej a televíznej tvorby (1994, druhé vydanie 2005)
  • Slovenská filmová hudba 1896 – 1996 (1996)
  • Liturgický spevník pre tretie tisícročie (2000)
  • Audiovizuálne médiá a hudobná kultúra (2002)
  • Theory of film music (2006)
  • Slovenská televízia a jej perspektívy (2007)
  • Audiovisual Media and Music Culture (2009)
  • Teória liturgickej hudby (2015)

Autorské filmy a televízne dokumenty (výber z diela)[upraviť | upraviť kód]

  • Hudobné talenty ´84 (Spravodajský film Bratislava, 1984)
  • Deti hudobníci (10dielny cyklus televíznych dokumentov, STV 1990 – 1991)
  • Gregoriánsky chorál na Slovensku (STV, 1994)
  • Medzimúza slovenská : Z dejín slovenskej filmovej hudby (cyklus, STV, 1995)
  • Filozofia hudby (STV, 1996)
  • Umenie dirigenta (STV, 1996)
  • Hudba v liturgickej obnove (STV, 1998)
  • Slovak Academy of Sciences (SAV, 1999)
  • Žalmy, lyrika tisícročí (STV, 1999)
  • Dobrá novina (STV, 2001)

Skladateľské práce (výber z diela)[upraviť | upraviť kód]

  • Päť minút a tridsaťšesť sekúnd pre Bratislavské kvarteto. (Československý rozhlas Bratislava, 1973)
  • Vianočná abeceda (cyklus vianočných detských piesní na písmená abecedy, texty A. Zunín, 1978, SRo 2002)
  • Na Jána (Slovenský Ľudový umelecký kolektív, 1984)
  • Dievčenské jarné hry. „Pletla som pančuški“ (Ženský zbor SĽUKu, 1985)
  • Obozri sa dievča (pre ženský hlas a orchester, SRo, 1986)
  • Pod našima vonka (pre ženský hlas a orchester, SRo, 1986)
  • Slnovrat (celovečerný hudobno-scénický program pre Slovenský komorný zbor a SĽUK, 1993)
  • Novum Ver (hudba poetickej audiovizuálnej kompozície Dariny Gladišovej na duchovné posolstvo sv. Františka, 1999)

Filmové hudby (výber z diela)

  • Sami proti sebe (1969, dokument, 420 m, réžia Kazimír Barlík)
  • Diablova pomsta (1971, dokument, 509 m, réžia Jozef Zachar)
  • Slovenské starožitnosti (1971, dokument, 550 m, réžia : Ladislav Kudelka)
  • Janko Hraško (1972 – 1973, anim. seriál, réžia Viktor Kubal)
  • Prvá československá atómová elektráreň (1973, dokument, 484 m, réžia Milan Černák)
  • Zbojník Jurko (1976, anim., 2186 m, réžia Viktor Kubal)
  • Širokáň, Bystráň, Dlháň a Černokňažník (1977 – 1978, anim. seriál, réžia Milan Peťovský)
  • Oheň na palete (1979, dokument, 410 m, réžia Milan Milo)
  • Kocúrkovo (1980, anim. seriál, réžia Viktor Kubal)
  • Krvavá pani (1980, anim. 2206 m, réžia Viktor Kubal)
  • Panák z križovatky (1980, anim. seriál, réžia Viktor Kubal)
  • Marcipánová komédia (1987, anim. 1150 m, réžia Viktor Kubal)
  • Celina (1989, anim., 84 m, réžia Ondrej Slivka)
  • Deti vetra (1990, cyklus dokumentov, réžia Martin Slivka)
  • Prívet ponad tisícročie (1997, anim. poéma, réžia Elena Slaviková-Rabarová)

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • 1996 – PRIX AMFION ´96 za dlhoročné teoretické a umelecké dielo v oblasti filmovej hudby
  • 1997 – Prémia IGRIC za monografiu Slovenská filmová hudba 1896 – 1996
  • 1998 – Etnofilm Čadca ´98, čestné uznanie
  • 2003 – Fra Angelica za osobný prínos o kresťanské hodnoty v kultúre na Slovensku
  • 2014 – Cena Andreja Radlinského za prínos v mediálnej oblasti
  • 2014 – Pápež František ustanovil Juraja Lexmanna za Equitem Commendatorem (rytiera veliteľa) Rádu sv. Silvestra, pápeža
  • 2017 – Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy
  • 2018 - Dlažobná kocka ´68 za odvahu, ocenenie August 1968 za filmové zachytenie invázie vojsk Varšavskej zmluvy

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]