Kallias (syn Didymia)
Kallias (starogr. Kαλλιας – Kallias) bol olympijský víťaz v pankratiu v roku 472 pred Kr.[1][2]
Kallias, syn Didymia z Atén, bol na 77. olympijských hrách korunovaný olivovým vencom za víťazstvo v pankratiu.[1] Na panathenajských hrách v Aténach zvíťazil v tejto disciplíne už ako dorastenec a v kategórii mužov sa okrem olympijskéko víťaztva mohol pýšiť aj víťazstvami zo všetkých panhelénskych hier (dvomi v Delfách, štyrmi v Nemei a piatimi v Isthmii) a vyslúžil si tým titul periodonikés,[1] t. j. víťaz všetkých celogéckych hier počas štvorročného obdobia nazývaného olympiádou. Počas olympiády sa hry konali v nasledujúcom poradí: olympijské, nemejské, isthmické, pýtické, nemejské a isthmické.[3]
Meno olympijského víťaza Kallia je známe nielen zo správ od antických autorov, ale z nápisov na dvoch podstavcov jeho nezachovaných sôch. Prvý podstavec s nápisom IvO 146 (IvO = W. Dittenberger a K. Purgold, nápisy Olympia, Berlin 1896.)[4] so stopami kovových nôch v nadživotnej veľkosti[5] sa našiel východne od severovýchodného rohu Diovho chrámu,[6] takmer na pôvodnom mieste, kde ho v druhom storočí (aj so sochou od sochárskeho majstra Mikóna z Atén) videl cestovateľ Pausanias.[7] Druhý so značne poškodeným nápisom IG I³ 826 (IG I³ = Inscriptiones Graecae I: Inscriptiones Atticae Euclidis anno anteriores. ed. David Lewis) objavili počas vykopávok v komplexe aténskej Akropoly.[8] Bol základňou Kalliovej sochy, ktorú tam približne v roku 430 pred Kr. vztýčili jeho synovia, aby naveky pripomínala jeho kariéru.[1]
Kallias mal ako aj mnoho iných olympijských víťazov vyhradené miesto medzi predstaviteľmi a zalúžilými občanmi mesta. To znamená, že mal právo byť porotcom na súdoch, hlasovať na zasadaniach a byť zvolený do štátnych úradov. Zastávanie verejných funkcií sa celkom určite nezaobišlo bez problémov. Historik Mark Golden uvádza informáciu, že Kallias bol v roku 443 pred Kr.[1] jedným z kandidátov navrhnutým na ostrakizáciu, t. j. v roku, keď bol ostrakizovaný historik Thukydides.[9]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 30.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,9,3.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IvO 214 [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 568.
- ↑ Macmillan Company, 1912, American journal of archaeology, str. 16
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,1.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 826 [2]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 35.