Mikón z Atén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Mikón (starogr. Μίκων) bol grécky sochár a maliar v 5. storočí pred Kr.[1][2][3]

Mikón, syn Fanomacha, aténsky sochár a maliar, pôsobil okolo polovice 5. stor. pred Kr.[4] Plínius uvádza, že bol známy ako tvorca sôch atlétov.[5] Pripisujú sa mu dve sochy, z ktorých jedna, ako to zaznamenal Pausanias, zobrazovala pankratistu Kallia z Atén, ktorý zvíťazil v Olympii roku 472 pred Kr. (podstavec z tejto sochy s nápisom a so stopami po kovových nohách v nadživotnej veľkosti sa našiel v olympijskej Altide.[6]:568[7]) [6]:441 a z druhej sa zachoval podstavec s časťou nápisu, datovaný približne do roku 450 pred Kr., nájdený na aténskej Akropole [8]

[— — — ․․5․․] ἀ̣νέθεκεν
[— — — ․․․․]αιος
[— — — Ἀθ]εναῖος
[— — — ․] μεγάλος.
[Μί]κον [Φ]ανομάχο ἐποίεσε. 		[— — — ․․5․․] venovali
[— — — ․․․․]aios
[— — — Ath]enaios (Aténsky)
[— — — ․] veľký.
[Mi]kón syn [F]anomacha to zhotovil [8][9]

Hranaté zátvorky v nápise dopĺňajú medzery a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[10]:268

Podľa Pausania pôsobil ako maliar v aténskom Theseióne postavenom okolo roku 470 pred Kr., kde namaľoval obrazy Kentauromachie[11] a Amazonomachie (Amazonky, bojovné „východné“ ženy, boli vnímané ako archetyp Peržanov útočiacich na Atény[12]).[6]:55[13] Týmto motívom zrejme vyzdobil aj časť stoy poikilé, t. j. maľovanej kolonády v severnej časti Agory (aj táto maľba bola zhotovená v rámci Periklovho programu obnovy Atén[13]).[14][6]:52 Mikón pri výzdobe stoy poikilé v spolupráci s maliarom Panainom namaľoval obraz zobrazujúci bitku pri Maratóne (pracoval tu aj Polygnótos, ktorý namaľoval obraz Dobytie Tróje, údajne ho zhotovil zadarmo a tým získal aténske občianstvo). Tieto maľby boli namaľované na vybielené dosky,[10]:396 pričom postavy mali výšku asi jeden meter.[15][13] V Anakeione, tzv. chráme Dioskúrov v Aténach, namaľoval obraz znázorňujúci výpravu Argonautov do Kolchidy. Ako uvádza Pausanias, pri maľovaní tejto fresky si Mikón dal najviac záležať na maľbe Akasta a jeho koní.[6]:56

Maliari Polygnótos a Mikón si čiernu farbu vyrábali z hroznových šupiek (nazývala sa „tryginon“).[16][17]

Predstavu o Mikónových freskách môže o čosi priblížiť maľba v zmenšenej a ochudobnenej podobe na jednej váze v Louvri. Zobrazuje epizódu z výpravy Argonautov, v ktorej bol unesený účastník výpravy Hylas. Herakles, ktorého sa strata mládenca najbolestnejšie dotkla, sa radí s druhmi, ako ho oslobodiť.[18]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 619.
  2. ↑ Emil Kunze. 6. Winter 1953/1954 und 1954/1955. Berlin : De Gruyter, 2019. ISBN 978-06-9121-047-6. S. 206.
  3. ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Mikon 2 [1]
  4. ↑ James George Frazer. Pausanias's Description of Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-11-0804-726-5. S. 20.
  5. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 88, 2. [2]
  6. ↑ a b c d e Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73.
  7. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 1473 [3]
  8. ↑ a b Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG I³ 881 [4]
  9. ↑ John S. Traill. Persons of Ancient Athens. Toronto : Athenians, 2003. ISBN 978-09-6852-324-7. S. 359.
  10. ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
  11. ↑ Bernhard Neutsch. Studien zur vortanagräisch-attischen Koroplastik. Berlin : De Gruyter, 2019. ISBN 978-31-1491-189-9. S. 14.
  12. ↑ Simon Hornblower, ‎Antony Spawforth. The Oxford Companion to Classical Civilization. Oxford : Oxford University Press, 1998. ISBN 978-01-9861-034-2. S. 31.
  13. ↑ a b c Matteo Barbato. Ideology of Democratic Athens. Edinburgh : Edinburgh University Press, 2020. ISBN 978-14-7446-644-8. S. 146.
  14. ↑ Michael Gagarin. The Oxford Encyclopedia of Ancient Greece and Rome. Oxford : Oxford University Press, 2010. ISBN 978-01-9517-072-6. S. 87.
  15. ↑ Nathan T. Arrington. Ashes, Images, and Memories: The presence of the war dead in fifth-century Athens. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9936-908-9. S. 202.
  16. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 35, 42. [5]
  17. ↑ Thaddeus Davids. The History of Ink. Frankfurt : Outlook Verlag, 2020. ISBN 978-37-5240-115-8. S. 30.
  18. ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 116.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikón_z_Atén&oldid=7567151“