Kamenný organ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamenný organ na Zlatom vrchu
Kamenný organ na Panskej skale

Kamenný organ je skalný útvar, ktorý vzniká vďaka stĺpcovitej odlučnosti bazaltu - čadiča (menej často tiež znelca - fonolitu). Ide o geologickú vlastnosť bazaltov, ktorá sa prejavuje penta- či hexagonálnymi hranolmi, ktoré môžu dosahovať dĺžku až niekoľkých desiatok metrov.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik bazaltickej odlučnosti je spôsobený kontrakciou (zmršťovaním) lávy pri chladnutí, ktorá môže nastať v dvoch prípadoch a odvíja sa od nej rozsah. V prvom prípade počas sopečnej činnosti dochádza k magmatickému výlevu v rozsiahlej oblasti, kde vzniká lávové jazero, ktoré začína pozvoľna v novom prostredí vydávať do okolia teplo. Postupným chladnutím lávy nastáva ochladzovanie vrchnej časti lávového poľa, čím sa ochladzujúca časť poľa začne zmenšovať zmršťovať a zmenšovať objem. Vplyvom zužovania objemu sa začínajú na celistvom lávovom telese objavovať trhliny a pukliny, ktoré postupne vplyvom ďalšieho klesania teploty prerastajú hlbšie. Vznikajú tak päť či šesťhranné stĺpce, ktoré sú orientované kolmo k povrchu lávového prúdu. Tvar hranolov je určený snahou systému o vytvorenie čo najmenších medzier medzi jednotlivými stĺpcami.

V druhom prípade magma nedokáže opustiť magmatický sopúch, v ktorom začína chladnúť. Následné procesy sú zhodné s prvým prípadom. Vplyvom erozívnej činnosti a denudácie povrchu sú okolité menej odolné horniny (prevažne sedimentárne) rozrušené a odnesené preč, čím sa odhaľujú odolnejšie vulkanické horniny. Vznikajú tak zaujímavé skalné útvary v podobe bazaltových stĺpov. V prípade, že sú zvislé stĺpce lávových prúdov alebo výlevov odhalené, napríklad v riečnom koryte či na pobrežnom klife, je útvar nazývaný lávovou palisádou a má charakter skalného defilé.[1]

Bazálna odlučnosť väčšinou zasahuje rozsiahle oblasti, v ktorých sa potom nachádza nespočetné množstvo stĺpcov, ktoré dohromady tvoria teleso.

Kamenné organy sú často ľudovou kultúrou spájané s dielom nadprirodzenej postavy, najčastejšie čerta, a sú často s jeho menom aj spájané (Čertovy schody atď.). Na Slovensku je známa predovšetkým lokalita Šomoška. Na území Česka je možné navštíviť kamenný organ napríklad v oblasti Zlatého vrchu. Vo svete je najznámejšia oblasť v Severnom Írsku Giant’s Causeway (po slovensky Obrov chodník, či obrove schody), ktoré majú pokračovanie aj v Škótsku. Preslávená je takisto lokalita Devils Tower vo Wyomingu.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem estetickej a krajinárskej stránky, ktorá bola uprednostňovaná najmä od 19. storočia boli kamenné kvádre vznikajúce pri tomto procese využívané pre svoju ľahkú opracovateľnosť na stavebné účely. V oblastiach, kde sa podobné fenomény vyskytujú, boli často prednostne využívané ako stavebný materiál. V stredoveku boli napr. v týchto oblastiach stavané prvé kamenné hrady.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. RUBÍN, J .: Atlas skalných, zemných a pôdnych tvarov. 1.vyd. Academia, Praha, 1986. 388s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kamenné varhany na českej Wikipédii.