Kamenný potok (prítok Gidry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamenný potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok, Malacky
Obce Rohožník, Modra, Dubová, Častá, Píla
sútok zdrojníc Rohožník, Modra
 - poloha Gajdoš
 - výška 466 m
 - súradnice 48°23′56″S 17°15′08″V / 48,3990°S 17,2522°V / 48.3990; 17.2522
Ústie Gidra
 - poloha Píla
 - výška 268 m
 - súradnice 48°23′48″S 17°19′02″V / 48,3967°S 17,3173°V / 48.3967; 17.3173
Dĺžka 6,5 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-21-16-984
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kamenný potok[1] je potok v Bratislavskom regióne, na území obcí Modra, Dubová, Častá, Píla v okrese Pezinok a v nepatrnom rozsahu na území obce Rohožník v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Malé Karpaty. Ústi do Gidry. Má dĺžku 6,5 km. Rád toku V.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká v 466 m n. m. sútokom zdrojníc na obecnej hranici medzi mestom Modra v okrese Pezinok a obcou Rohožník v okrese Malacky v severnom cípe územia mesta Modra a zároveň v juhozápadnej časti Rohožníka v lesnom extraviláne na severovýchodnom úbočí vrchu Gajdoš so 651 m n. m. a zároveň na severozápadnom úbočí vrchu Starý Kopec s 522 m n. m. Zdrojnica pritekajúca z juhu pramení v 546 m n. m. a zdrojnica pritekajúca zo západu pramení v 537 m n. m.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Kamenný potok tečie od sútoku zdrojníc cez lesný extravilán východným smerom po obecnej hranici medzi mestom Modra a obcou Rohožník, mení smer na sever, v 418 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, veľkým oblúkom mení smer postupne až na východ, v 405 m n. m. vteká na hranicu medzi obcami Častá a Dubová, po ktorej preteká, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Kamenné, na území Dubovej vytvára vodnú nádrž – rybník Fúgelka, v 345 m n. m. priberá pravostranný prítok Kobylí jarok, pokračuje juhovýchodným smerom, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Prostredník so 403 m n. m., ľavým brehom obmýva rekreačné stredisko Papiernička, priberá pravostranný prítok Zajačí jarok, pravým brehom obmýva úpätie lesa Pálenice v obci Dubová, v 282 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi obcami Dubová a Píla, po ktorej tečie, v 268 m n. m. ústi do rieky Gidra ako jej pravostranný prítok.[2]

Kamenný potok patrí do okresu Pezinok a v marginálnom rozsahu aj do okresu Malacky v Bratislavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Malé Karpaty v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty.[3][4] Má dva významnejšie prítoky: Kobylí jarok a Zajačí jarok.[5][6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka Kamenný potok má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Porovnaj aj les Kamenné, cez ktorý vodný tok Kamenný potok preteká. Otázka priority pomenovania potoka a lesa je ešte predmetom skúmania. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok (prítok Gidry) nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (december 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-12-19.
  2. Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek A1 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-212/1982 z 21.10.1982. 68 s. S. 19, 20, 30, 55, 56, 60, 65. 79-907-83 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-12-19
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 34-37. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Kamenného potoka (prítok Gidry) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-12-24]
  6. Juraj Hladký. Hydronymia povodia Dudváhu. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, 2011. 196 s. ISBN 978-80-8082-504-1. S. 68, 69.
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  8. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-14.]
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 48. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).