Kamenný potok (prítok Trnianskeho potoka)
| Kamenný potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Pezinok |
| Obec | Pezinok |
| sútok zdrojníc | Pezinok |
| - poloha | Kamenné vráta |
| - výška | 408 m |
| - súradnice | 48°21′05″S 17°15′18″V / 48,3514°S 17,2549°V |
| Ústie | Trniansky potok |
| - poloha | Pezinok |
| - výška | 249 m |
| - súradnice | 48°20′02″S 17°15′30″V / 48,3338°S 17,2582°V |
| Dĺžka | 2,5 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 4-21-15-693 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kamenný potok[1] je potok v Bratislavskom kraji, v Bratislavskom regióne, v severnej časti územia mesta Pezinok v okrese Pezinok. Nachádza sa v geomorfologickom celku Malé Karpaty a ústi do Trnianskeho potoka, ktorý ďalej ústi do Stoličného potoka v povodí Čiernej vody. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku 2,5 km a je tokom V. rádu.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v lesnom extraviláne v 408 m n. m. na juhovýchodnom úpätí vrchu Kamenné vráta so 608 m n. m. v severnej časti územia mesta Pezinok v okrese Pezinok. Zdrojnica pritekajúca zo severu pramení v 565 m n. m.. Zdrojnica pritekajúca zo severozápadu pramení v 449 m n. m..
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od sútoku zdrojníc tečie južným smerom lesným extravilánom mesta Pezinok, pravým brehom obmýva úpätie vrchu Barvienok s 389 m n. m., ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Široký s 326 m n. m., mení smer na juhozápad, preteká cez severnú časť chatovej osady Kučišdorfská dolina, v 257 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný potok, v nadmorskej výške 249 m n. m. ústi do Trnianskeho potoka ako jeho ľavostranný prítok.[2]
Preteká v okrese Pezinok v Bratislavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Malé Karpaty a v jeho podcelku Pezinské Karpaty.[3][4] Nemá dôležitejší prítok.[5][6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Porovnaj aj skalný útvar v lese Kamenné vráta. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (január 2023).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-01-07.
- ↑ Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek A26 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-212/1982 z 21.10.1982. 69 s. S. 79-907-83 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-01-05]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 34-37. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Kamenného potoka (prítok Trnianskeho potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2023-01-07.
- ↑ Mária Beláková; Juraj Hladký; Andrej Závodný. Hydronymia Malého Dunaja. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2018. 533 s. ISBN 978-80-568-0167-3. S. 192.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-31.]
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 48. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).